"Hrôza! Ide nečistý! Všetci nabok!" I tak to mohlo vyzerať medzi Židmi, pred niekoľkými tisícročiami. Totiž Židia dostali zákon a verili, že ho dostali od Boha. Tak teda sa ho snažili aj dodržiavať. Aspoň niektorí. Nie som Žid a ani detaily tohto ich zákona presne nepoznám, hoci som o tom už niekoľkokrát čítal. Za čias Mojžiša dostali Žida určité nariadenia, o ktorých boli presvedčení, že sú od Boha. Snažili sa ich teda dodržiavať. Myslím, že tam bolo aj ničo z toho, čo ďalej uvádzam. V tých časoch bol za nečistého označený človek, ktorý bol chorý, či zjedol niečo nečisté, resp. vykonával nejaký čin, ktorý bol proti Zákonu alebo bol v styku s už nečistou osobou.
Dnes, v treťom tisícročí, sa už nebojíme chorôb tak, ako sa ich báli kedysi. Snažíme sa byť tolerantní voči všetkým. Neodsudzujeme, aspoň takto to tvrdíme. Nemali by sme odsudzovať iných za to, že majú inú tvár pleti, či sú akosi telesne, či duševne postihnutí, či sú iného vierovyznania alebo inej sexuálnej orientácie.
Dnes sme moderní. Nemáme radi rôzne príkazy a zákazy. Veď máme slobodu! Nechceme byť obmedzovaní. Viacerí si preto robia čo chcú, neuvedomujúc si, že aj sloboda má svoje obmedzenia.
Keď som bol malý, často mi vraveli: "Umývaj sa, lebo čistota pol života." Ja som na to trochu znechutene dodal: "A špina celý!" Pamätám si, že niekoľkokrát denne som doma umýval riady, každú sobotu vysával a čistil topánky, niekoľko ráz v roku som pomáhal umývať okná. Jasné, že som to všetko nerobil sám, no v prvej osobe to krajšie vyznie...
Nesmiem zabudnúť ani na to, že všetci ľudia sa umývajú denne. Aspoň dva krát za deň, by sme si mali čistiť zuby. Taktiež nie je dobré zabúdať na kúpanie, či sprchovanie sa. Hlavne teraz v lete.
Staráme sa pravdaže aj o naše šatstvo. Nemyslím si, že na Slovensku je veľa takých ľudí, ktorí trú tak núdzu, že majú len jeden pár šatstva. Možno nejakých takých by sme našli. No my ostatní, tí šťastnejší, sa pravidelne prezliekame a špinavé šaty dávame väčšinou do pračky, podotýkam automatickej, ktorá všetku drinu odmaká za nás. A potom sme krásne voňavučký.
Na Slovensku však žije podľa prieskumov dosť ľudí, ktorí by sa mali zaujímať aj o svoju dušu. Ale je to v skutočnosti tak? Stačí, že sa pozrieme na programy jednotlivých televíznych staníc a väčšina z nich nás presviedča o tom, že čistota duše a tela je len prežitok. Schválne, poznáte muža, ktorému by sa nezapáčila iná žena a bol by bez akéhokoľvek mihnutia okom nad ňou len mávol rukou? Stretli ste už ženu, ktorá celý život žije cnostne, cudne sa oblieka, či aspoň neohovára? Ak áno, gratulujem . Držte sa potom takého človeka.
V dnešnej modernej dobe nie je problém, že ľudia žijú spolu pred manželstvom. Kedysi by takých ukameňovali. Dnes? Veď skúsime, či si vyhovujeme, nie? V dobe internetu je veľmi jednoduché skĺznuť. Myslím si, že mnohí z nás, či si to priznajú alebo nie, majú s tým skúsenosti. Dnes je to totiž už normálne. Divné by preda bolo, keby sme boli iní.
Tento poznáte: 'Pýta sa Eva Adama: "Adam, miluješ ma?" "Hej, veď si tu sama," odpovie Adam.'
Dnes, keď je nás na svete vyše sedem miliárd, prečo by sme mali byť verní jeden druhému až do smrti? Keď sa pohádame, keď zbadáme, že sme sa pomýlili, tak to zmeňme. Predsa dnes sa veci neopravujú. Kupujeme ich nové.
Je to možno pre mnohých len hra. Hľadanie dobrodružstva. Veď zakázané ovocie, to najviac chutí. Nie? Tváriť sa však, že je všetko v poriadku, je zlé. Tvrdiť, že aj tak už s tým nič nenarobíme, je nezodpovedné. Vždy totiž existuje možnosť. Stále sa dá začať znova. Azda čakáme na to, keď budú okolo nás, iní na nás kričať: "Nečistý!"
