Dnes sme sa znova mohli stretnúť s mnohými zážitkami, ktoré priniesli do života mnoho zaujímavých momentov. No iste sú dnes aj také okamihy, na ktoré by sme najradšej a to hneď zabudli. Je len na nás ako sa k jednotlivým situáciám postavíme.
Dnes ráno som sa dozvedel ďalšiu novú vec, o ktorej som možno síce niečo tušil, ale isto som to nevedel.
Istý človek sa ocitol v nemocnici a mal dosť vážnu chorobu. Už nikdy nebude vidieť tak, ako videl doteraz. Bol sklamaný a už nemal chuť ani žiť. Veď doteraz ho jeho zrak živil. Bol rušňovodičom a celý život strávil na koľajniciach. Počas voľných chvíľ hrával futbal. Hrával v útoku a častokrát sa mu podarilo streliť gól do súperovej bránky.
No minule keď som ho videl, bol úplne na dne. Pamätám si však, že práve vtedy ho zachránili noviny. Noviny, v ktorých bol článok o športovom zápase, v ktorom hral. Vtedy vyhrali obecnú ligu. Keď videl ten článok s obrovskými titulkami na úvodnej strane, spomínal na to, ako strelil víťazný gól. Akcia začala u brankára, ktorý prihral loptu obrancovi ten ju poslal stredopoliarovi, ktorý poslal loptu jemu, nášmu pacientovi. Vzájomne si ešte párkrát vymenili loptu a potom on vstrelil krásny gól. Vtedy mi povedal: „Vždy je spôsob ako vyhrať. Len musíš chcieť a myslieť. Vyhrať sa dá i krátkymi prihrávkami.“
Často sme v situácii, keď by sme chceli všetko mať čím skôr. Potom, keď sa nám nedarí, bijeme si hlavu o múr, prečo sme to tak uponáhľali. Každý z nás sa ocitne v situácii, kedy si nie sme istý ani sami sebou. Veľakrát sa situácia nevyvíja podľa našich predstáv. Tvárime sa, že máme všetko pod kontrolou, ale sme skôr topiacim sa človekom, ktorý sa chytá aj poslednej slamky. Vyzerá to s nami tak, že prehrávame. Práva vtedy sme však na najlepšej ceste ako môžeme vykročiť vpred.
Dnes ráno som dostal krátku prihrávku a poslal som „loptu“ ďalej. Chytíte ju?
