Možno tvrdý nadpis článku. Pre mnohých bude pôsobiť hlúpo a pohoršujúco. Niektorí ma za tú vetu odsúdia. Odpíšu. Beriem to. Verte však tomu, že bol by som rád, keby ten nadpis bol naozaj mylný.
Keď sa však stretám s jednotlivými ľuďmi, ktorí boli pokrstení, mám z nich pocit, že väčšina ľudí krstom prerušila kontakt s Láskou. Skôr sa narodili pre posudzovanie, odsudzovanie, ohováranie. Pre pýchu, lakomstvo, hnev, ... Prečo je to tak?
Hľadať odpoveď, sa zdá, je veľmi jednoduché. Povedať, že za tie všetky nezhody môže diabol je síce pravdivé, avšak veľmi alibistické. Predsa Boh je mocnejší ako satan. To my ľudia sa často rozhodujeme pre tú širšiu cestu, ktorou sa nám akosi ľahšie kráča.
Je pre nás ťažké byť pokorní. Nedokážeme byť tolerantní. Síce tvárime sa, že so všetkým súhlasíme a všetko nám je jedno. Ale tolerancia nemá byť podľa mňa o tom, že budeme súhlasiť so všetkým. Skôr to, že budeme rešpektovať názory. Všetky, s ktorými sa stretávame. Ak sme však presvedčení, že to, za čím stojíme, je správne, nebudeme meniť svoj názor kvôli tomu, aby boli ostatní spokojní.
Každý človek je originál. Neexistujú na svete dvaja rovnakí ľudia. Aj tak však môžeme nájsť spoločnú reč. Stačí, aby sme neposudzovali a neprestali milovať.
Určite sú medzi nami takí, ktorí nemajú problém s inými ľuďmi. Tí, ktorí sa snažia vyjsť s každým. Iste, druhá strana nemusí byť presvedčená o tom, že ju rešpektujú. To je však už iný príbeh.
A tak sa teda v závere znova zamýšľam nad otázkou, prečo neplatí o nás kresťanoch to, čo platilo o tých, ktorí žili na začiatku nášho letopočtu. Kresťanskej éry?
