35,29, 28, 8,7. To je pár čísel v desiatkovej sústave. Viete prečo táto množina čísel nemôže byť v dvojkovej, trojkovej, štvorkovej , päťkovej, šesťkovej, sedmičkovej, osmičkovej a deviatkovej sústave?
‘To tak sa rozprávali dvaja programátori: „Moja babka má 64 rokov.“ Druhý: „Aký krásny to vek,“ povedal.’
Dosť bolo matematiky, vráťme sa k tým číslam, čo som napísal. Tieto čisla totiž zdanlivo nemajú žiaden súvis. Zdá sa, že sú to len čísla. Obyčajné. Nezaujímavé. Ba nudné. Jednoducho hrôza,
Pre mňa však každé z týchto čísel má svoj vzácny význam, ktorý však pre iných môže a možno aj je nezaujímavý.
Za pár hodín je to tridsaťpäť rokov, čo som prvý raz zaplakal. Číslo dvadsaťdeväť predstavuje počet obehov zeme okolo slnka, kedy som si prvý raz obliekol superpelíciu a kamžu. Pred dvadsiatimi ôsmimi cyklami, kde jeden cyklus trval 365 dní, s výnimkou toho, že každý štvrtý bol o deň dlhší, som vytiahol hadičky. Následne na to, som sa začal chváliť svojimi farebnými vlasmi. Osem nádherných liet som v tom najúžasnejšom vzťahu, aký na tomto svete môže byť. A čo sedem? Sedem rôčkov. Tak dlho, či krátko, je od momentu, kedy som dostal jeden z najvzácnejších darov.
Tí, čo vedia, aké je to nádherné, tí mi rozumejú. Ostatní sa pousmejú, či rukou niečo na čele pomelú, že aké hlúposti sú tu popísané. To som si spomenul len na päť pre mňa významných čísiel. Je ich pravdaže viac. Keby som sa však pokúšal rozoberať každé, trvalo by to veľmi dlho.
Dnes, pred tridsiatimi piatimi rokmi, jedna žena, ktorá bola v požehnanom stave, možno ani netušila, čo ju bude nasledujúci deň, ktorý bol vlastne tiež súčasnosť, čakať. A už vôbec netušila, ako budú prebiehať nasledujúce okamihy prítomnosti. Som však presvedčený, že verila a stále verí, že je tu. On.
Dokonca som presvedčený o tom, že táto žena, nerátala s tým, že bude musieť v prítomnosti jedného čísla, ktoré som vyššie spomínal, prijať rozhodnutie. Jeho rozhodnutie. Možno v tom momente s týmto procesom, ktorý v súčasnosti prebiehal, vôbec nesúhlasila. Tak ťažko sa niektoré okamihy prijímajú. Ale možno práve preto, že prijala to, čo sa v tejto jedinečnej chvíli deje, umožnilo to, že nemusela vrátiť to, čo pred istým časom jej bolo zverené.
Dvaja muži tiež tieto okamihy prežívali dosť intenzívne. Hoci im nebolo všetko jedno, vedeli, že to, čo sa deje, má nejaký skrytý význam. Aký, to som sa ja naučil až neskôr. Viete čo je na tom všetkom úžasné? že práve teraz je ten čas, kedy sa odhaľujú jednotlivé skryté detaily.
Čo teraz môžem urobiť ja? Jednoducho len povedať: „Ďakujem.“ Ďakujem za dar zo všetkých najvzácnejší. Vďaka za prijatie a akceptovanie mojich chýb tam, kde som bol i som. Ďakujem však aj za život. Ďakujem za môjho najlepšieho priateľa, ktorý vie o mne veľmi veľa. Vďaka i za to, čo mi bolo zverené do opatery. Verím, že nesklamem.