Hneď na druhý deň išla na vyšetrenie. Načo čakať. Hrčka tam je, hoci malá ako hrášok. Treba sa na ňu pozrieť bližšie. Bolí - nebolí? Pohybuje sa? Je tvrdá ? Čo to znamená? Načo zbytočné otázky visiace vo vzduchu? Vyšetrenie skutočne potvrdilo oválny útvar v útlom prsníku. Ďalšia jej návšteva smerovala priamo na sono. Čakáreň. Ticho. Samé ženy. Len jej priateľ vedľa nej ju držal za ruku. Vošla do ambulancie. Príjemné prítmie. Doktor sedel pri vyšetrovacom ležadle, sestra za počítačom. Ostala stáť uprostred miestnosti vo svetri.
„Vy ste tu dnes prvýkrát, však?„
„Áno. Viete, je tu so mnou môj priateľ, študuje medicínu, môže ísť dnu?“
„Samozrejme. Ak to Vám nevadí, tak nám určite nie.“
Mladík vošiel do ambulancie: „Chcete aj môj index?“ Všetci sa zasmiali. Cítila sa uvoľnene. Keby nestála do pol pása obnažená, na chvíľu by možno zabudla, prečo prišli.
"Nech sa páči, sem si ľahnite. A Vy, kolega – poďte sem. Pozrieme sa na to." Ľahla si na ležadlo. Počas tej chvíle jej vírilo v hlave množstvo vecí. Počas tej chvíle sa snažila zmieriť sa so všetkým, čo by sa mohla dozvedieť. Vnútorný monológ sa pre ňu skončil zmierením. Trvalo to len pár sekúnd. Zmierila sa, hoci len na chvíľu, že by to mohla byť rakovina. „Takže, kde to má byť? Tu. Dobre.“ Doktor začal nahmatávať hrčku. Potom vyšetroval pomocou ultrasonografie. Všetko neustále komentoval, pre dievča aj pre medika zvlášť. „Vidíme tkanivo, toto je tuková vrstva, tento pás je sval a tu sú žľazy. Ukážem vám ako to počítač farebne alebo zvukovo odlíši, hneď vieme, kde je cieva. Toto vyšetrenie je neškodné, takže neublíži ani takým mladým prsiam. Pozrite sa aj Vy slečna. Tu je to miesto. Nebojte sa, nie je to nič vážne. Je to len malá 5 milimetrová cystička. Ukážem Vám, ako by to vyzeralo, keby to bolo niečo závažnejšie.“ Sondou ukázal prierez hrudnej kosti. „Takto, vidíte ? Takáto tmavá zrnitá plocha. Takže môžete byť pokojná.“
Potom sa doktor zamyslel a vážnym hlasom obom povedal: „Viete, dnes stále veľa žien zanedbáva prevenciu.Vo vyspelejších západoeurópskych krajinách je prevencia tak úspešná, že úmrtnosť žien na rakovinu prsníka napríklad vo Švédsku, sa znížila na 2%. Prepáčte, nechcem Vás strašiť. Len som veľmi rád, že už v takom veku sa kontrolujete. Je to veľmi dôležité, prosím zapamätajte si to. Keby ženy u nás prekonali strach, bolo by to neporovnateľne lepšie. Poisťovňa hradí jedno vyšetrenie ročne pre každú ženu. Pokiaľ zistíme hrčku do 10 mm, je väčšinou ľahko odstrániteľná. No mnoho žien čaká. Boja sa. Zistia hrčku, čakajú rok, dva, tri... Mnohé si myslia, že samovyšetrenie sa má robiť až po tridsiatke, dokonca po päťdesiatke. Ale nie je to tak. Je potrebné začať so samovyšetrovaním už v mladom veku, po dvadsiatke. Môže sa tak zachrániť veľa žien. Dobre ste urobili, že ste prišli. Aj keď je to len neškodná maličká cysta.
„A Vy kolega, kým sa Vaša slečna oblečie, poďte sem, niečo Vám ukážem. Toto je mamografická snímka zdravých prsníkov, vidíte, všetko je tu krásne viditeľné. Neunikne nám to. Nález by sme tu hneď videli... Keď žena príde včas, všetko sa dá. Prevencia je veľmi dôležitá. Len sa netreba báť...“
Tento príbeh sa skončil „happyendom“. Nie každý príbeh má takýto priebeh. Je množstvo takých, pri ktorých ženy odchádzajú z ambulancie so slzami v očiach, zúfalé... Aj keď môže byť strach veľkou prekážkou, predsa sa dá prekonať. Ten strach, ktorý nás mnoho krát ochráni pred nebezpečenstvom, môže niekedy spôsobiť nezvratnú chybu, možno osudnú. Ak drieme aj vo Vás, treba sa ho snažiť postupne prekonávať. Začať sa dá napríklad aj takto: postavte sa pred zrkadlo do pol pása vyzlečená a zdvihnite ruky za hlavu a...
Ešte dnes.
