Posledný krát

Náš život je plný vecí, ktoré si pamätáme viac ako iné. Sú to medzníky, bodky za vetami, uzavreté dvere a kapitoly nášho života. Tá bodka v horizonte času a udalostí, tá konkrétna chvíľa, zvykne sa niekedy vrátiť ako bumerang vtedy, keď je ľudská myseľ prístupná spomienkam. Posledný krát je bodka, o ktorej väčšinou nevieme.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
Obrázok blogu

Sťahovanie je krásnym príkladom posledného razu. Sťahovať sa z miesta, kde človek žil celý život, balí si všetky veci, posledný krát sedí za svojim stolom, posledný krát spí vo svojej posteli v starom byte. Pri odchode sa bojí pocitu melanchólie a nezvratnosti toho, že do bytu už zrejme nikdy nevkročí. Posledný krát sa pozrie zo svojho okna, posledný krát sa vyspí vo svojej posteli, posledný krát sa prechádza voľne bytom, ktorý mu už vlastne nepatrí...

Ja som čakala väčší pocit úzkosti keď som sa pozerala na panelák, kde som prežila celé svoje detstvo a vedela som, že od tohto momentu už nie je môj domov. Ako sa to môže zrazu tak zmeniť? A ten posledný krát si chce človek uctiť, dať mu význam slávnostného momentu, ktorý si potom uchová ako poslednú bodku, ktorú vyloví zo spomienok. Odchádza pomaly po schodoch a otáča sa, robí si v mysli fotografie z miest, kam už zrejme nikdy nevkročí a vraví si: Takže naposledy... Zbohom.A keď už nastupuje do auta, zistí že si na parapetnej doske v jednej z izieb zabudol telefón. Vráti sa späť, náhli sa, aby náhodou nezmeškal nejaký hovor. Dvere bytu sú stále otvorené (už sú tam robotníci), vezme si telefón a beží späť k autu. Až teraz to bolo naposledy. Na niektoré bodky si človek ani nespomenie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Posledný krát si potiahne z cigarety. Už mnohokrát mala byť posledná, no sklon opakovať tie isté chyby býva silnejší ako vôľa. No raz príde chvíľa posledného „šľuku“, poslednej cigarety, bodka. Keď na ňu spomína, zrazu nevie kde to vlastne bolo – pred domom alebo na balkóne? Pre neho je to ešte stále bodka s otáznikom, no vesmír už vie, že to je naozaj posledná.  Napríklad posledná jazda na trojkolke, posledný výmyk na kladine na telesnej, posledné skákanie cez gumu. Ktovie ako by som sa cítila, keby mi vtedy niekto povedal: dievča uži si to, skáčeš cez gumu posledný krát! Poriadne to rozbaľ, tento odmyk je tvoj posledný! Možno by som zmobilizovala všetky svoje sily a bol by to môj životný odmyk (to určite), a možno nie. Možno je to práve spôsob, akým športovci dosahujú svoje úspechy.  Má to veľkú výhodu, ak sa rozhodneme, že niečo urobíme posledný krát, môžeme to doviesť do dokonalosti. Ja ešte stále môžem zdokonaliť odmyk a urobiť ho naposledy. Bohužiaľ, nie vždy je to možné.  

SkryťVypnúť reklamu

Posledné bodky za priateľstvami, láskami a tými najdrahšími dáva život keď chce on, večným odlúčením. A vtedy človek premýšľa: ešte včera sme sa spolu smiali, ešte pred mesiacom som ho stretol v meste, ešte dnes som mu robila kávu. Mohla som ju viac osladiť, mohla som ho viac počúvať... Tie bodky, keď sa vám niekto pozrie posledný krát do očí, posledný krát sa vás dotkne, si zapamätáte navždy. Aj keď v tom momente ešte netušíte, že je to naposledy. Keď sa myseľ otvorí spomienkam, vyloví si ich namiesto rozlúčky. Keby som vedela, že svoju babičku už nikdy neuvidím, vytiahla by som si vtedy ruku z vrecka, kde som ju mala schovanú. Bála som sa, lebo som videla že umierajúca babička mala ruku fľakatú a zošúverenú a ja som sa jej bála dotknúť. Tak mi zvierala moju ruku cez látku na nohaviciach. Keby som vedela, že to bude posledný dotyk, hodila by som sa jej okolo krku a plakala by som. Rozprávala by som jej školské príhody a pýtala by som sa jej tisíce vecí a povedala by som jej: neboj, stretneme sa, si najlepšia babička pod slnkom.

SkryťVypnúť reklamu

A priatelia, milenci... všetko je v poriadku, a predsa, netušia že sa milujú naposledy. Nevie o tom ani jeden z nich.

Paradoxy posledných razov nás stretajú, keď človek cestuje a príde na nejaké miesto po prvý krát a naposledy. Sú tisíce takých miest. Povie si, sem sa určite ešte vrátim. A nevráti, už nikdy. Koľkokrát sa mi stalo, že som zablúdila a našla som miesto, kde som nikdy predtým nebola. Nejaká maličká dedinka alebo úzka cesta vedúca niekam do lesa, kde sa nedá autom otočiť a tak idem stovky metrov a zoznamujem sa s neznámou krajinou. Predstavujem si svet poskladaný z tisícov takýchto dediniek a ciest, kam moja noha nikdy nevkročí a predsa mám zvláštny pocit že toto miesto mi nahradilo všetky ostatné, ktoré si viem predstaviť.  

SkryťVypnúť reklamu

A nezabudnuteľné zážitky, ktoré človek už nechce opakovať, ako moje paraglidingové lety. Posledný krát – pád. A kamarát ktorý ma horlivo presviedčal: „Ty musíš ísť ešte raz. Ak nepôjdeš teraz, už sa nikdy neodvážiš.“ Tak som šla. Urobila som novú bodku, vylepšenú, bez pádu.

Posledná jazda na lyžiach. „Ešte si dám poslednú!“ (Ktosi vtedy povedal: nie, to sa nesmie takto hovoriť!) A naozaj , bola to jeho posledná jazda tej zimy. Zlomil si nohu.Tak odvtedy len vravím – ešte si dám jednu jazdu a potom sa uvidí. A tiež nenechávam ľudí čakať. Potom ti to poviem, potom ti to vysvetlím, potom sa stretneme... Nie. Ja nechcem nedopovedať vetu, nechcem sa spovedať a vysvetľovať keď už nebude ten, kto to má počuť.Každý deň, každá hodina je plná malých a veľkých bodiek. A my netušíme. Neskôr, keď budeme loviť v pamäti, budeme chcieť vyloviť z tej spleti otáznikov a odpovedí bodky, ktoré pre nás niečo znamenajú.

 Ja radšej nechcem vedieť, že sa dotýkam mora posledný krát, že počujem jeho šumenie naposledy, že už nebudem padať do hĺbky nepoznaného, nechcem vedieť, koľko bodiek je už v mojej sieti... Čo by sme robili inak, keby sme vedeli, že je to naposledy?

Keby som vedela, že je to môj posledný výdych, zhlboka by som sa nadýchla... 

Posledné jahody so šľahačkou, predtým ako mu zistili alergiu. Posledný krát stál na nohách, tancoval, naháňal sa a skákal, predtým, ako si po nehode navždy sadol na invalidný vozík. „Keby som to vedel, celý život by som cestoval.“ No my predsa vieme tu a teraz, že KEBY neexistuje. Je to jednoduché ale ťažké. Nerobiť veci tak, aby sme potom museli vravieť KEBY.

Keď sa posledný krát pozriete do zrkadla, budete vedieť že je to naposledy? Budete sa dívať na ľudí okolo, na rodinu a priateľov, budete vedieť že je to naposledy čo vidíte každého z nich? Máte jedinečnú možnosť urobiť bodku s každou bytosťou, s každým okamihom, s každou obľúbenou piesňou, s každým jedlom, s každou spomienkou, tak, ako si to prajete vy. Bude to naposledy pre každého, komu bude vaša bodka patriť a ktorá každému z nich zostane v pamäti ako VY. Môžete sa rozhodnúť že ten moment bude veľkolepý, slávnostný, alebo tichý a skromný, ako váš život. Môžete potom urobiť bodku za každým dňom a každý deň sa pozrieť do zrkadla bez výčitiek, možno naposledy. 

Petronela (Nela) Šterbová

Petronela (Nela) Šterbová

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Chcela by som dospieť do momentu, kedy "byť spokojný" nebude len cesta, ale stav. Zoznam autorových rubrík:  Výkriky do tmyÚvahyReportážeSpomienkyPoetry

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

56 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

277 článkov
SkryťZatvoriť reklamu