Európsky súd pre ľudské práva (ten, na ktorý sa odvoláva ako „ísť do Štrasburgu“) je kľúčovou európskou inštitúciou v systéme ochrany ľudských práv. Kľúčoví pre ochranu týchto práv sú preto aj jeho sudkyne a sudcovia.
Väčšina členských štátov Rady Európy a signatárov Európskeho dohovoru o ľudských právach si za svojho jediného zástupcu vyberá vysoko skúseného experta alebo expertku v oblasti ochrany ľudských práv a ústavného a/alebo medzinárodného práva, často s titulom univerzitného profesora.
Maďarsko a profesor ústavného práva
Toto je aj prípad Maďarska, ktorého sudca András Sajó je jedným z čelných expertov na ústavné právo v krajine a dlhoročný univerzitný profesor. Hoci sudcovia ESĽP (ako aj vo všeobecnosti) sa málokedy vyjadrujú na verejnosti, vo väčšine prípadov sa s nimi možno „zoznámiť“ prostredníctvom ich bohatej publikačnej činnosti (Sajó napríklad v roku 2011 publikoval monografiu o emóciách v ústavnom práve v Yale University Press, je tiež autorom učebnice o konštitucionalizme a deľbe moci, a jedným zo zostavovateľov Oxford Handbook of Comparative Constitutional Law, snáď najprestížnejšej európskej súčasnej publikácie v oblasti ústavného práva, ako i mnohých medzinárodne uznávaných zborníkov).
Expertíza profesora Sajó-a bola ocenená, keď ho minulý týždeň Parlamentné zhromaždenie Rady Európy zvolilo za jedného z dvoch podpredsedov 47-členného Súdu (spolu s tureckou sudkyňou Işıl Karakaş, profesorkou medzinárodného práva).
Slovensko a sudkyňa Najvyššieho súdu
Minulý týždeň zrejme skončila ďalšia „sudcovská odysea“, a to voľba slovenského sudcu, po zahanbujúcom reťazci neúspešných kandidátskych listín. Tento kolobeh podávaných a zamietnutých návrhov poukazuje na vysokú mieru politizácie volebného procesu, v ktorom svoju rolu zohráva Vláda SR ako aj Súdna rada SR.
Zaujímavé je, že napriek súčasnej politickej situácii v Maďarsku sa Orbán nesnaží podkopať autoritu maďarského sudcu, ktorý je svojím myslením a prístupom (viditeľným z mnohých odlišných stanovísk, naposledy vo významnom prípade Delfi a.s. proti Estónsku) priamym protikladom jeho autoritárskych tendencií.
Medzinárodná expertná komunita môže pri zbežnom preštudovaní procesu voľby a zvolenej sudkyne Aleny Poláčkovej nadobudnúť mylný dojem, že na Slovensku osoby formátu maďarského sudcu chýbajú, hoci tomu tak nie je. Ako prekážka ich kvalifikácie na väčšinu kľúčových pozícií v slovenskom a medzinárodnom prostredí sa javia politické zábrany, ktoré si neželajú v týchto funkciách osobnosti ich formátu; osobnosti s rozsiahlymi znalosťami nielen judikatúry, ale aj právnych a osobitne ľudskoprávnych a právno-teoretických prístupov, majúcich na konkrétne rozhodnutia významný vplyv.
Želanie rozvahy a inšpirácie Štrasburgom
Z pohľadu na životopis a prezentáciu slovenskej sudkyne pred Súdnou radou vyplýva, že hoci istými skúsenosťami v ľudskoprávnej oblasti disponuje, tieto sú neporovnateľné so skúsenosťami väčšiny zo 46 ostatných sudkýň a sudcov. Ťažko preto skonštatovať, že túto pozíciu získala odbornou prevahou v súťaži proti nepomerne skúsenejším slovenským kandidátom.
Napriek tomu je sudkyňou legitímne zvolenou Parlamentným zhromaždením Rady Európy a v prípade absencie akejsi nepredvídateľnej udalosti bude deväť rokov rozhodovať o porušeniach ľudských práv a ďalšom vývoji európskeho systému ochrany ľudských práv v tejto prestížnej inštitúcii.
Neostáva teda iná možnosť než jej zaželať čo najrýchlejšiu integráciu a inšpiráciu štrasburským prostredím, ktoré sa od veľkej časti slovenského súdnictva výrazne odlišuje, a múdrosť, rozvahu a cit pre proporcionalitu v prípadoch konfliktov základných práv – niektoré z vlastností, aké by nemali chýbať vo vienku žiadneho sudcu, ale jednoducho nesmú chýbať vo vienku štrasburského sudcu.
