Som síce študent zdravotníckej školy, no prakticky som vyrastal v sanitke. Viedol ma k tomu hlavne môj otec, na ktorého som zvlášť hrdý, že vykonáva takúto prácu. Chápem, aké to je náročné, dokonca viem čo to je zažiť neúspešnú resuscitáciu. Viem, aké to je nedokázať už pomôcť. No napriek tomu nerozumiem, ako niektorí ľudia môžu o záchranároch hovoriť veci typu: „pacienti sú im ukradnutí“, „vozia sa kade chcú“ a iné podobné hlášky. A vôbec nemám zaujatý pohľad na vec aj napriek tomu, že ja osobne chcem byť záchranár. Ale ak si položíte logickú otázku: Môže niekto robiť záchranára, pokiaľ nechce pomáhať ľuďom ? Prečo by chcel robiť záchranára ? Pre peniaze ? Nad touto otázkou sa veľa záchranárov len usmeje. Vieme, že v dnešnom svete to funguje tak, že športovci a vládny predstavitelia majú niekoľkonásobne vyššie platy, ako ľudia čo zachraňujú životy. Či už hovoríme o záchranároch, hasičoch alebo policajtoch.
Takže kto sú ?
Zdravotnícky záchranár - vysokoškolsky vzdelaná osoba, ktorá musí byť odolná nie len fyzicky, ale aj psychicky. Musí zvládať stresové situácie, vysporiadať sa so smrťou osôb či už dospelých alebo detí, dokázať adekvátne rozmýšľať a využívať na 100% všetky svoje vedomosti a zručnosti. Pravidelne si obnovovať vedomosti precvičovať zdravotnícke výkony, absolvovať prednášky, školenia a podobne.
Finančné ohodnotenie - áno je to skutočne smutné. Ľudia, ktorí pracujú 12-hodinové služby, sú v nasadení vo dne v noci, pracujú víkendy, sviatky a často krát netrávia napríklad Vianoce. A napriek tomu, že ide o prácu kde sa vyžaduje tzv. celoživotné vzdelávanie, nie je náš štát schopný kvalitne finančne ohodnotiť týchto ľudí. A s argumentmi vlády SR typu: „nie sú peniaze“, u mňa nepochodia. Stačí sa pozrieť na výplatné pásky členov parlamentu. A čo tam robia ? Veľa krát sa opierajú o svoje dlane a spia. Tak za toto dostávajú naši drahí politici nehorázne peniaze a ľudia čo samy nasadzujú životy kvôli tým našim. Sám viem aké to je. Viem, ako to funguje u nás v rodine. Nie vždy môžeme mať to po čom túžime, ale dokonca ani nie vždy môžeme mať to čo skutočne potrebujeme. A koľko ľudí si povie: „záchranár, ten sa má dobre“. Je treba skutočne povedať, že toto POSLANIE .. je nezaplatené.
Zaradenie záchranárov v spoločnosti - toto je otázka, nad ktorou visí obrovský otáznik. Nie každý totiž vie prácu záchranárov oceniť a taktiež nie každý ju vie pochopiť. Málo ľudí vidí a teda skutočne vie, aké to reálne je a ako to funguje. Osobne som sa stretol s prípadmi kde síce nie všetci, ale nájde sa niekoľko ľudí, hlavne staršieho veku, ktorí si vedia prácu záchranárov oceniť. Osobne si pamätám na jednu babičku, ktorá ďakovala záchranárom za to, že prišli, že jej pomohli. Samozrejme ako sú aj pozitívne, tak sú aj negatívne ohlasy. Často sa stáva, že príbuzní, volajúci nám kladú otázky typu: „kde ste tak dlho boli ?“ .. Bohužiaľ keďže sme prišli zachraňovať a pomáhať, nie je čas to vysvetľovať. Ale predstavme si, že by na to čas bol. Povedal by som presne toto: „Viete, nie ste jediný, kto si volá záchranku. A aj keď je tento prípad viac vážny a viac opodstatnený a skutočne bolo potrebné záchranku volať, nie všetci ľudia to tak vnímajú tiež. Niektorí si volajú záchranku pre doslova hlúposti s ktorými by nepochodili ani u ich všeobecného lekára. No napriek tomu tam musíme ísť. A ďalšia vec. Dnes sa to na cestách hemží nezodpovednými vodičmi ktorý pri tom ako ide okolo sanitka na majákoch a so sirénami zázračne ohluchnú a oslepnú.“
Keby si toto ľudia uvedomia možno by sa zamysleli nad tým či je niekedy ten stav skutočne tak vážny, že treba volať záchranku a radšej by sadli do auta a zaviezli danú osobu so zdravotnými problémami do nemocnice, pokiaľ ten stav nie je tak vážny. Povedzme si úprimne. Keď má niekto 4 týždne bolesti, za tie 4 týždne mohol navštíviť lekára a nemusel si volať záchranku. Ale ľudia spohodlneli, vedia, že so záchrankou sú uprednostnení a vždy je to lepšie ako čakať v čakárni.
A vodiči tak isto. Rád by som, keby ste sa zamysleli tí, ktorí ste takí odvážní, ste s diagnózou hluchota a slepota pri tom ako ide za mnou záchranka. Zamyslite sa nad tým - čo keď ideme práve k niekomu z vašich blízkych ? Určite by ste si priali, aby sme tam boli čo najskôr a dokázali pomôcť.
Takže prosím vás ľudia, vstúpte si do svedomia a zapamätajte si pár podstatných vecí.
1. Záchranka sa volá len v prípade, že ide o život ohrozujúci stav. Pokiaľ máte k dispozícií vozidlo vy alebo niekto z vašich známych a stav osoby nie je život ohrozujúci, odvezte ju do nemocnie. V inom prípade blokujete záchranku, ktorú môže niekto urgentne potrebovať na inom mieste.
2. Záchranka nie je taxík. Pokiaľ sa chcete zviesť do nemocnice, zavolajte si taxík vo vašom okolí. Podotýkam, telefónne číslo na taxík nie je 112/155 !
3. Keď niekoho vidíte ležať pri ceste, nevolajte mu záchranku z auta bez toho, aby ste sa pri ňom zastavili a neoverili si, že nie je len pod vplyvom alkoholu. Záchranka nie je na to aby zvážala ľudí, ktorí majú problém s alkoholom a vám 30 sekundové prerušenie jazdy neublíži. Znova tak blokujete jednu záchranku.
4. Pokiaľ máte bolesti dlhší čas, je treba zájsť k lekárovi hneď. Nie volať si záchranku po 4 týždňoch ako vás niečo bolí.
5. Pokiaľ počujete sanitku, uhnite sa čo najskôr, aby ste jej umožnili voľný prejazd. Nikdy neviete či nejde niekomu z vašich blízkych. Nikto nechce žiť s pocitom, že niekto zomrel, pretože práve vy ste sa neuhli.
6. Ak patríte k ľuďom s diagnózou hluchota a slepota, pri tom ako ide sanitka, NESADAJTE SI ZA VOLANT!
Dúfam, že aj vďaka tomuto článku ste zistili, že záchranári to majú naozaj ťažké a naozaj si zaslúžia patričnú úctu a uznanie.
