
Keď som neskôr doma večeral, hovoril som si: „To čo je, dokelu?" Kuchyňou sa vznášalo čosi medzi nemocničným puchom a smradom kravína." O chvíľu som pochopil, odkiaľ vietor fúka, keď som si ovoňal prsty, ktorými som si pred malou chvíľou vkladal do úst kúsok toho plesnivého kolieska.
Zvláštne je, že sa to volá Bánovecké syrčeky, ale vyrábajú to v Rakúsku. Naša mliekareň to len distribuuje. No, teraz mi je už aspoň jasné, prečo niektorým ľuďom globalizácia príliš nevonia.