Paradoxne, skladbu Heartbeats, lebo o nej je reč, nezložil tento švédsky pesničkár (áno švédsky, nedajte sa pomýliť menom, ktoré zdedil po argentínskom otcovi). Tá pochádza od bizarného elektro-punk-popového dua The Knife. José González však skladbe vštepil svoj jemný rukopis, typický pre celú jeho tvorbu. Skladbu napokon po celom svete preslávil dánsky reklamný režisér Nicolai Fuglsig, keď ju v spote "Balls", nakrúcanom mimochodom s obrovským množstvom ozajstných skákajúcich loptičiek v uliciach San Francisca, dostal prostredníctvom televízie do miliónov domácností. José González však v tom čase už bol populárny nielen doma vo Švédsku ako držiteľ tamojšej mutácie Grammy, ale i v Spojenom kráľovstve, kde debutoval EP albumom Crosses.
Album Veneer vás vtiahne do svojej atmosféry už úvodnou Slow Moves, ktorá v plnej miere naznačí, o čo tu pôjde. Hypnotické, repetitívne gitarové slučky a nad nimi jemný nevtieravý spev pesničkára, častokrát unisono znásobený do viacerých vrstiev, čo nežnú melancholickú náladu dielka ešte viac umocňuje. Skladby sa na prvé počutie akoby podobali jedna na druhú. José González totiž neskúša, čo mu pasuje, je jednoducho svoj, vie čo robí a nekompromisne, aj keď nebojovne si za tým stojí. Vy jeho čaru buď podľahnete alebo ten album odložíte a viac sa k nemu nevrátite. Popularita tohto argentínskeho Škandinávca však svedčí o tom, že viac je tých prvých poslucháčov.
González je skutočne originálny, aj keď možno niekomu vzdialene pripomenie Nicka Drakea, či iných veľkých akustických melancholikov. V jeho hudbe môžeme vypátrať čo-to z hudobných postupov elektronickej scény, najmä ambientu. Ide najmä o už spomínanú repetitívnosť, či o vytváranie jemných snových nálad, ktoré však v tomto prípade nevznikajú vrstvením viacerých zvukových plôch, ale len svojským fingerpickingom na španielskej gitare. González tu nezaprie svoj latinský pôvod, a to nielen bravúrnou gitarovou hrou, ale i občasnými etnonámetmi. Za zmienku určite stoja aj krátke poetické texty, v ktorých sa pesničkár baví s významami a slovíčkami (You left a lovestain on my heart/And you left a bloodstain on the ground/But blood comes off easily - toto je napríklad celý text skladby Lovestain). Mimochodom, pri počúvaní jemných intímnych piesní Josého Gonzáleza možno len ťažko uveriť faktu, že tento muzikant kedysi veľmi obľuboval hardcore...
Album Veneer pochádza z roku 2004, takže tu vlastne oprašujeme starinku, ale González ďalšie dlhohrajúce cédečko zatiaľ nevydal. Plánuje to ale urobiť už v tomto roku. Okrem toho sa venuje aj spolupráci s inými hudobníkmi, napríklad s projektom Zero 7, ale najmä svojej indie kapele Junip, kde okrem jeho gitary a spevu môžeme počuť už aj bicie a klávesy. Kapela má na konte zatiaľ len EP Black Refuge, ktoré okrem vlastných skladieb obsahuje aj remake slávnej Springsteenovej piesne The Ghost Of Tom Joad. Takisto vrelo odporúčam.
