Vianoce sú obdobím, kedy sa mnoho ľudí obzerá po hudobnom nástroji ako vhodnom darčeku pre svojich blízkych. Gitara je napredávanejším artiklom na trhu s nástrojmi. Je relatívne lacná, populárna a má dobrú využiteľnosť - na čunder, či firemnú opekačku predsa nebudete ťahať keyboard. Napriek tomu, že mnoho gitár kúpených ako darček skončí neskôr ako bytová dekorácia, vždy je to lepšie ako africká soška z Tesca. Naopak, šanca, že z vašej ratolesti sa stane zanietený muzikant je pomerne vysoká. Ponúkam zopár základných rád, ako vybrať pre svojich blízkych, či pre seba vhodný inštrument.
Western či klasika?
V prvom rade si treba premyslieť, na akú hru sa gitara bude používať. Ak kupujete gitaru dieťaťu, ktoré plánujete prihlásiť na základnú umeleckú školu, bez váhania sa rozhodnite pre klasickú gitaru, nazývanú často aj "španielka". Takúto gitaru bude totiž vyžadovať aj učiteľ.
Španielka má menšie telo, široký hmatník (to je tá vec, po ktorej sa pohybujeme ľavou rukou a kde stláčame struny) a na ňom natiahnuté nylonové struny. Vďaka telu, no hlavne strunám, má "klasika" kratší, v hĺbkach majestátny a vo výškach matný zvuk. Z tohto dôvodu nie je vhodná na akordové hranie, teda begleitový ("brushingový") doprovod pod pesničky, jej zvuk vyniká pri vybrnkávaní. Mnoho ľudí rieši tento "hendikep" výmenou nylonových strún za oceľové. Tu však musím upozorniť, že klasické gitary nie sú stavané na vyššie pnutie strún, preto ak na ňu natiahnete oceľové struny, môže sa stať (a aj sa to často stáva), že si takto odtrhnete kobylku (to je tá vec na vrchnej doske, ktorá drží struny). Navyše pri gitare, ktorá má vrchnú dosku z masívneho dreva (to si o chvíľu tiež vysvetlíme), môže dôjsť k jej deformácii. Ak už oceľové struny, tak jedine na gitaru z preglejky a struny maximálne "deviatky" (struny sa označujú podľa hrúbky najtenšej struny E1, deviatky majú 0,009 palca, čo je v našej mierke 0,23 mm). Výhodou nylonových strún je ale napríklad to, že nerežú prsty začínajúcemu hráčovi, ktorý ešte nemá stvrdnuté brušká.
Westernové gitary sú vhodné na hranie akordového podkladu pod pesničky. Používa ich väčšina muzikantov v kapelách i pesničkári. Majú väčšie telo ako "klasiky", tenký hmatník a oceľové struny. To dáva týmto gitarám dlhý zvonivý zvuk. A zatiaľ čo u klasických gitár je zväčša jeden ustálený tvar, westernové gitary majú tvary rôzne a podľa toho sa aj rozdeľujú. Na obrázku vľavo je typ "dreadnought", ktorý sa vyznačuje hlbším, dlhým zvukom. Je to najrozšírenejší typ westernovej gitary a rozoznáte ho, podľa mierne hranatého, obdĺžnikového tvaru.
Jumbo gitara má oproti dreadnoughtu oblejšie tvary, pripomína veľkú osmičku. Aj jumbo gitary sa rozdeľujú na tri podskupiny podľa veľkosti: mini jumbo, resp. baby jumbo, tradičné jumbo a super jumbo. Veľkosť jumba určuje jeho výsledný zvuk. Menšie varianty majú o čosi kratší, výškovejší zvuk, zatiaľ čo super jumbá sa vyznačujú hlbokým, mohutným zvukom s dlhým sustainom (dozvukom). Super jumbá s obľubou používa väčšina našich popových hviezd (Žbirka, Knechtová, Tásler atď.)
O čosi útlejšia ako dreadnought je tzv. folková gitara. Tvarom pripomína akúsi kombináciu dreadnoughtu a menšieho jumba. Jej zvuk je oproti väčším kolegyniam posunutý viac do stredu a z toho dôvodu bola a je využívaná najmä na prstové hráčske techniky, pri ktorých dokonale vyznievajú jej konkrétne, výrazné tóny. Odtiaľ, domnievam sa, pravdepodobne pochádza aj jej názov, keďže fingerpicking (hráčska technika, pri ktorej sa palcom basuje a prstami vybrnkáva melódia) bol využívaný hlavne vo folku, americane, či akustickom blues.
Ovationy (ovejšny) majú v sebe zvyčajne zabudovanú aktívnu "elektriku", teda snímač s ovládaním hlasitosti a ekvalizérom (tie môžu byť vmontované aj do všetkých už spomenutých typov). A to preto, že sú určené predovšetkým na koncertovanie a ich akustický zvuk býva menej výrazný. Je to spôsobené menšou hĺbkou nástroja - luby (bočné tvarované dosky) bývajú niekedy aj o polovicu a viac kratšie ako u bežných gitár a tvoria jednoliaty celok so zadnou doskou. Je to vlastne jeden kus tvarovanej umelej hmoty. Ovationy boli obľúbené hlavne koncom osemdesiatych rokov, dnes sa používajú už menej.
Ázia je lacná
Špecifické nástroje ako ukulele, gitalele, rezofonická gitara, resp. dobro tu spomínať nebudem. Len ešte pár tipov k nákupom. Gitara pre začiatočníkov sa dá kúpiť za pomerne lacný peniaz. Pri klasických gitarách už okolo poldruha tisícky, pri westernových o tisícku viac. Pri troche šťastia a čestnom predavačovi, ktorý dobre poradí, môžete mať za tú cenu aj vcelku dobre znejúci a ladiaci nástroj. Cena gitár potom stúpa v závislosti od materiálu, z ktorého je vyrobená. Do cca 5 - 6 tisíc spravidla zoženiete len nástroj vyrobený z "preglejky", teda lepených dýh. Od spomenutej ceny sa už dá kúpiť aj tzv. polomasívna klasika a od zhruba 8 tisícok aj westernová. Polomasív je označenie pre gitaru, ktorej vrchná ozvučná doska je vyrobená z dvoch symetrických, masívnych, tenkých dosák. Najčastejším materiálom je smrek a céder. Celomasívy, teda gitary, ktoré majú z masívneho dreva aj spodnú dosku a luby sú, samozrejme, už omnoho drahšie. Ich špecifiká rozoberať nebudeme - kupujeme gitaru pre amatéra. V krátkosti - gitary z preglejky majú surovejší, plieskavejší zvuk. Smerom k polomasívom a celomasívom zvuk "zušľachtieva", mäkne, dostáva jemnejšiu a farebnejšiu charakteristiku. Na druhej strane, masívne gitary sú náchylnejšie na poškodenie.
Ceny ovplyvňuje aj krajina pôvodu. Čínske kópie kvalitných amerických či japonských značiek sú niekoľkonásobne nižšie, no, samozrejme, zaostávajú kvalitou. Do sumy 5 tisíc Sk však nič iné ako Áziu nezoženiete (možno ešte polomasívnu českú klasiku z fabriky v Luboch). Viacero gitaristov uprednostňuje kórejské, či malajzijské fabriky. Iní vám zasa povedia, že už aj Číňania vedia robiť dobré gitary, že sa to už za tie roky naučili. No čo, je globalizácia a kto nechce vypadnúť z trhu, musí vyrábať za lacnejšie v Ázii. Pre zákazníka je dôležitý tento poznatok - aj medzi lacnými "šunkami" sa dá objaviť dobrý kus a naopak.
Gitary sa delia ešte aj podľa veľkosti na celé, trištvrťové a polovičné, ale menšie varianty sa vyrábajú zväčša len u klasických gitár. Menšie telo dá menej výrazný zvuk, ale 8 ročnému chlapcovi či dievčaťu lepšie sadne k telu a do ruky - má aj tenší hmatník. Spomeniem ešte tzv. cutaway, teda výrez na tele, ktorý niektoré gitary majú na pravej, resp. dolnej strane pri hmatníku (na obrázku vedľa baby jumbo s cutawayom). Je tam preto, aby umožnil hru vo vyšších polohách hmatníka, čo ale naplno využijú až skúsenejší gitaristi.
Toto bol stručný sprievodca svetom gitár pre ľudí, ktorí uvažujú o kúpe tohto nástroja. Je dobré prísť do predajne s akou-takou predstavou, čo vlastne chceme. Podrobnejší výklad i rady by už mal poskytnúť odborný personál.
