Tamiflu

Bol to najhorší Silvester, na aký si pamätám. Začal pritom takmer nevinne - zháňaním lieku na infekciu dýchacích ciest, ktorej sa nechcelo ani po 10dňovej antibiotickej liečbe a poslušným potením sa v posteli odísť z tela von. „No, to bude asi TÁ chrípka, na to pozor, to môže dopadnúť všelijako" povedala mi povzbudivo farmakologička a odporučila mi asi päť medikamentov, z ktorých som už všetky - neúčinne - vyskúšal. „Tak potom už jedine antivirotikum, mali by sme tu Tamiflu, ale to vám nemôžem len tak predať, na to potrebujem recept od lekára."A tak som sa vydal na Silvestra zháňať recept na antivirotikum s odhodlaním Marušky, čo šla do lesa zháňať decembrové jahody - s tým rozdielom, že na mňa na konci cesty nečakalo 12 mesiačikov, ale 8dňový pobyt v nemocnici.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (51)
Obrázok blogu
(zdroj: www.flickr.com)

„Podľa výsledkov krvi, máte buď nebakteriálnu infekciu, alebo pľúcnu embóliu," vraví službukonajúca lekárka na pohotovosti. „Keďže je tu to riziko embolizácie, musíme si vás tu nechať, pretože to je ochorenie, ktoré zabíja aj mladých ľudí," znel optimistický novoročný vinš.

Teší ma, keď ma niekto označí za mladého človeka, ale to neplatí za každých okolností. Na príjme mi povedali, že budem dostávať injekcie na riedenie krvi. „Ale ja mám chrípku," vravím, „chcel som len antivirotikum." - „Vy nemáte žiadnu chrípku," vraví lekárka,"vy máte embóliu." A že si mám okamžite ľahnúť a viac už nechodiť, lebo sa mi uvoľní embolus, a to by ma mohlo zabiť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vonku búchali petardy a ja som ležal na nemocničnom lôžku a pozeral, ako sa za oknom rozsvecuje obloha. Moju diagnózu malo potvrdiť či vyvrátiť vyšetrenie, ktoré mi ale počas voľných dní nemal kto urobiť. Čakal ma dlhý víkend plný nervozity. Čas som si krátil takou zábavkou - hádal som, ktoráže z nasledujúcich sekúnd bude tá, čo uvoľní kúsok zrazeniny a pošle ju krvným riečisťom do miest, kde sa to môjmu telu morovo nebude páčiť. Modlil som sa k nášmu Pánu, kombinujúc to s budhistickými mantrami presne podľa Jirousovho: „v neštěstí se vždycky hbitě vracím k religiozitě", dúfajúc, že to neskončí ochrnutím, ale rýchlym exitom. Lekárky sa striedali na vizitách a ja som ich pravidelne otravoval svojím „ale ja mám chrípku", na čo nasledovala tradičná odpoveď „vy nemáte chrípku, vy máte embóliu".

SkryťVypnúť reklamu

Po každej takejto vete som sa cítil viac a viac na umretie. Celý víkend som si opakoval slová toho sympatického Indiána z Apocalypta: „Som Jaguárova Tlapa a nemám strach". Fungovalo to skvele prvé dva dni. Na tretí deň som sa psychicky zosypal. Zachránila ma až frajerka, keď mi doniesla vytlačený článok z Primar.sme.sk o pľúcnej embólii, podľa kterého som zistil, že mám jediný príznak tohto ochorenia - potenie. Takže keď sa ma večer sestrička opýtala, čo ležím taký zababušený, ako keby som mal chrípku, bral som to ako vydarený vtip.

Štvrtý deň bol prvým pracovným dňom, ale riešili sa závažnejšie prípady, infarkty, mozgové príhody a tak, takže až piaty deň po veľkej vizite som absolvoval netrpezlivo očakávané vyšetrenie, ktoré pľúcnu embóliu - vylúčilo. Nasadili mi antibiotiká a mohol som začať chodiť. Väčšinu dní som ale preležal pod perinou, dúfajúc, že to môjmu vírusu nebude robiť dobre a odpáli kadeľahšie. Lenže v izbe so 40ročnými netesniacimi oknami, a teda večným prievanom, sa mu očividne páčilo.

SkryťVypnúť reklamu

Na siedmy deň mi prišlo parádne zle - napínanie žalúdka, závraty. Mal som pocit, že zo mňa nadobro odchádza duša, v ktorú neverím. Indiánove slová som si vzal k srdcu - nemal som strach, iba mi bolo ľúto, že posledný obrázok, ktorý vidím, nie je tvár mojej milej, ale starý kubistický akt na pochmúrnej nemocničnej stene. Sľúbil som si, že ak toto prežijem, nabudúce si vyberiem esteticky výpravnejšie miesto na umieranie (ako prvá mi, neviem prečo, napadla kabína traktora, asi že mám naň vodičák). Napokon sa ukázalo, že to bola len nauzea z rozhasenej flóry po antibiotickej liečbe a jedna vhodne zvolená tableta z rúk sympatickej sestričky vrátila moju dušu späť do hlavy, či kde to vlastne sídli. Na druhý deň ma poslali domov.

SkryťVypnúť reklamu

Neviem, ale kdesi som čítal, že antibiotiká na vírusy nezaberajú. Skrátka a dobre, keď som opúšťal hlavný vchod nemocnice, cítil som sa rovnako mizerne, ako keď som doň na Silvestra vchádzal. Ale vonku aspoň snežilo - tak predsa len isté zlepšenie.

„Buď rád," povedala mi neskôr kolegyňa,"že si ťa tam nechali. Aspoň si bol pod kontrolou. Môj kamarát na embóliu zomrel. Vyšiel zo sprchy a odpadol. Myslel si, že má chrípku."

Veď hej, som rád, opakujem si, popíjajúc zázvorový čaj - takže teraz už viem, že existuje ešte väčší hnus ako cibuľový vývar s cukrom. Recept na Tamiflu nedostanem, protože nemám pozitívnu anamnézu, či ako to povedali, skrátka, nevrátil som sa z oblasti, kde zúri epidémia a nemám horúčky. Takže je tu už len posledná možnosť - fľaša kukurično-obilného destilátu z Kentucky, ktorá na mňa od Silvestra trpezlivo čaká v kredenci. Možno práve to bude napokon to najlepšie antivirotikum.

Števo Šanta

Števo Šanta

Bloger 
  • Počet článkov:  243
  •  | 
  • Páči sa:  2x

https://www.youtube.com/watch?v=5F1mDITTv1k Zoznam autorových rubrík:  ahahorecenziaglosaneobeatsongyfilozofia z práčovnekomentárNezaradenévideo killed the radio starrozprávka

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

90 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,072 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

765 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu