
„Podľa výsledkov krvi, máte buď nebakteriálnu infekciu, alebo pľúcnu embóliu," vraví službukonajúca lekárka na pohotovosti. „Keďže je tu to riziko embolizácie, musíme si vás tu nechať, pretože to je ochorenie, ktoré zabíja aj mladých ľudí," znel optimistický novoročný vinš.
Teší ma, keď ma niekto označí za mladého človeka, ale to neplatí za každých okolností. Na príjme mi povedali, že budem dostávať injekcie na riedenie krvi. „Ale ja mám chrípku," vravím, „chcel som len antivirotikum." - „Vy nemáte žiadnu chrípku," vraví lekárka,"vy máte embóliu." A že si mám okamžite ľahnúť a viac už nechodiť, lebo sa mi uvoľní embolus, a to by ma mohlo zabiť.
Vonku búchali petardy a ja som ležal na nemocničnom lôžku a pozeral, ako sa za oknom rozsvecuje obloha. Moju diagnózu malo potvrdiť či vyvrátiť vyšetrenie, ktoré mi ale počas voľných dní nemal kto urobiť. Čakal ma dlhý víkend plný nervozity. Čas som si krátil takou zábavkou - hádal som, ktoráže z nasledujúcich sekúnd bude tá, čo uvoľní kúsok zrazeniny a pošle ju krvným riečisťom do miest, kde sa to môjmu telu morovo nebude páčiť. Modlil som sa k nášmu Pánu, kombinujúc to s budhistickými mantrami presne podľa Jirousovho: „v neštěstí se vždycky hbitě vracím k religiozitě", dúfajúc, že to neskončí ochrnutím, ale rýchlym exitom. Lekárky sa striedali na vizitách a ja som ich pravidelne otravoval svojím „ale ja mám chrípku", na čo nasledovala tradičná odpoveď „vy nemáte chrípku, vy máte embóliu".
Po každej takejto vete som sa cítil viac a viac na umretie. Celý víkend som si opakoval slová toho sympatického Indiána z Apocalypta: „Som Jaguárova Tlapa a nemám strach". Fungovalo to skvele prvé dva dni. Na tretí deň som sa psychicky zosypal. Zachránila ma až frajerka, keď mi doniesla vytlačený článok z Primar.sme.sk o pľúcnej embólii, podľa kterého som zistil, že mám jediný príznak tohto ochorenia - potenie. Takže keď sa ma večer sestrička opýtala, čo ležím taký zababušený, ako keby som mal chrípku, bral som to ako vydarený vtip.
Štvrtý deň bol prvým pracovným dňom, ale riešili sa závažnejšie prípady, infarkty, mozgové príhody a tak, takže až piaty deň po veľkej vizite som absolvoval netrpezlivo očakávané vyšetrenie, ktoré pľúcnu embóliu - vylúčilo. Nasadili mi antibiotiká a mohol som začať chodiť. Väčšinu dní som ale preležal pod perinou, dúfajúc, že to môjmu vírusu nebude robiť dobre a odpáli kadeľahšie. Lenže v izbe so 40ročnými netesniacimi oknami, a teda večným prievanom, sa mu očividne páčilo.
Na siedmy deň mi prišlo parádne zle - napínanie žalúdka, závraty. Mal som pocit, že zo mňa nadobro odchádza duša, v ktorú neverím. Indiánove slová som si vzal k srdcu - nemal som strach, iba mi bolo ľúto, že posledný obrázok, ktorý vidím, nie je tvár mojej milej, ale starý kubistický akt na pochmúrnej nemocničnej stene. Sľúbil som si, že ak toto prežijem, nabudúce si vyberiem esteticky výpravnejšie miesto na umieranie (ako prvá mi, neviem prečo, napadla kabína traktora, asi že mám naň vodičák). Napokon sa ukázalo, že to bola len nauzea z rozhasenej flóry po antibiotickej liečbe a jedna vhodne zvolená tableta z rúk sympatickej sestričky vrátila moju dušu späť do hlavy, či kde to vlastne sídli. Na druhý deň ma poslali domov.
Neviem, ale kdesi som čítal, že antibiotiká na vírusy nezaberajú. Skrátka a dobre, keď som opúšťal hlavný vchod nemocnice, cítil som sa rovnako mizerne, ako keď som doň na Silvestra vchádzal. Ale vonku aspoň snežilo - tak predsa len isté zlepšenie.
„Buď rád," povedala mi neskôr kolegyňa,"že si ťa tam nechali. Aspoň si bol pod kontrolou. Môj kamarát na embóliu zomrel. Vyšiel zo sprchy a odpadol. Myslel si, že má chrípku."
Veď hej, som rád, opakujem si, popíjajúc zázvorový čaj - takže teraz už viem, že existuje ešte väčší hnus ako cibuľový vývar s cukrom. Recept na Tamiflu nedostanem, protože nemám pozitívnu anamnézu, či ako to povedali, skrátka, nevrátil som sa z oblasti, kde zúri epidémia a nemám horúčky. Takže je tu už len posledná možnosť - fľaša kukurično-obilného destilátu z Kentucky, ktorá na mňa od Silvestra trpezlivo čaká v kredenci. Možno práve to bude napokon to najlepšie antivirotikum.