Ale ako som to písal, stále sa mi čosi nepáčilo a tak som mazal a písal a mazal a písal a medzitým si odskakoval na iné stránky, kde o odchádzajúcom riaditeľovi STV písali iní a nakoniec som to vzdal, pretože mi to skrátka nešlo.
Dúfal som aspoň, že to za mňa tu na Blog.sme urobí nejaký iný bloger a ja budem mať pokoj a len si zájdem do diskusie k takému článku a niečo tam prihodím. Lenže žiadny kolega nenapísal ani slovko o Hrehovi, čo mi prišlo čudné, pre mňa to bola téma dňa - radostná téma dňa, ak sa mám vyjadriť, ale múzy sa ponevierali kade-tade a ani jedna z nich si nesadla za mňa a nedýchala mi na krk, keď som ťažkopádne žmolil vety o tom nešťastníkovi. To iných ovievala ostošesť a ja som čakal, že to príde, že o tom niekto napíše, minimálne štyria, ak nie rovno desiati, veď tak to chodí, keď je nejaká téma dňa, týždňa, či mesiaca - superstar, potraty, katolícka cirkev, atakďalej. Čakal som, že niekto niečo napíše, veď témou, ku ktorej sa na tomto blogu vyjadrili, zdá sa, už všetci, bol kedysi aj koniec relácie Pod lampou, a teda aj sám Hreha (tiež som takto pred rokom začínal) . Lenže keď sa deň schyľoval ku koncu, videl som, že nič z toho nebude, a uvedomil som si, že Hreha dnes zaujíma blogerov menej ako slovenská baroková literatúra.
A prišlo mi to celkom príznačné, že ten človek bol pre širšiu verejnosť zaujímavý len v momente, keď tak nešťastne zavadil o skutočné osobnosti. Len preto sa o ňom hovorilo. Dnes, okrem pár odborníkov z mediálnej oblasti a novinárov, ktorí to majú v náplni práce, evidentne nikoho jeho odchod nevzrušuje.
A tak som si aj ja povedal, že sa môžem vykašlať na nejaký článok o Hrehovi. Načo sa zaoberať chlapom, na ktorého si o pár dní už nik ani len nespomenie. Nezanechal tu totiž nič, čo by ho pripomínalo, ak teda opomenieme tú veľkú sekeru, ktorú zaťal do rozpočtu televízie a ktorú zaňho vďačne zaplatíme v daniach, len nech sa už, preboha, nevracia späť, lebo aj v autoservisoch potrebujú manažment a pán Hreha v tejto oblasti skúsenosti má.
A radšej som si šiel pozrieť Gibsonovo Apocalypto, ktoré mi dievčina v požičovni odporučila, hoci mám obavy, že to bude to pravé orechové, pôvodne som totiž chcel nejaký thriller, niečo napínavé s trochou kečupu, to pomáha v také divné dni, Bournovo ultimátum alebo Zodiac, lenže obidve veci si už vzal niekto predo mnou. Vždy ma v tej požičovni niekto predbehne. Poondiata robota.
