A chlieb náš každodenný daj nám aj na Vianoce

O pol siedmej ráno mi zazvonil budík. Vypol som ho a spal ďalej. O ôsmej už na mňa kričí moja drahá, aby som vstal. Horko-ťažko sa vyhrabem z postele, oblečiem sa a idem, tak ako sme sa večer dohodli, kúpiť chlieb do najbližších potravín.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (31)
Obrázok blogu
(zdroj: www.flickr.com)

Všetky nákupné vozíky boli rozobraté, tak som sa postavil pred pokladňu a čakal, kým si pani, ktorá práve zaplatila, poukladá veci do tašky. Keď do nej vkladala poslednú vec, okolo mňa prefrčal čiperný dôchodca, schmatol vozík a zmizol s ním v útrobách predajne. Dnes tu bude veselo, pomyslel som si a počkal si na ďalší.

Pri regáloch s chlebom a pečivom bola tlačenica. Chleby mizli rýchlo ako machule pod zmizíkom. Chcel som chlieb a zopár žemlí. Tých tam bolo ešte asi osem. Natiahol som svoju dlhú, saxanovskú ruku ponad hlavy nakupujúcich, vzal jeden chlieb a vložil ho do košíka. Podídem k regálu so žemľami, no polička bola prázdna. Obzriem sa vedľa, žemle už boli vo vozíku pána, čo mi uchmatol vozík. Začal som úprimne obdivovať jeho rýchlosť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pani vedľa sa pýta predavačky, či nemajú ešte Kristián. Kristián je obľúbená značka chleba. Tam ho máte, ukáže predavačka na koniec police. Boli tam ešte dva kusy. No kým pani k nemu prišla, oba chleby už vzal iný pán. Prosím vás, nenechali by ste mi jeden Kristián? Môj starký ho má veľmi rád, prosí pani. No pán už fujazdí s Kristiánmi preč. Vedel som, že bude veselo.

Obrátim sa ešte po rožky, sú v spodnej polici. Pomedzi nohy nakupujúcich sa k nim ťažko dostať. Pani predo mnou naberá rožky chvatne rukou, jeden jej spadne na zem. Predavačka sa na ňu prísne zahľadí a čaká, čo pani spraví. Ani pes nezje, kým si po zemi nepováľa, povie veselo starká a vloží spadnutý rožok do svojho vozíka.

SkryťVypnúť reklamu

Tiež sa zohnem a pomedzi nohy ľudí si naberiem pár rožkov. Keď sa vystriem a chcem ich dať do košíka, vidím, ako z neho mizne môj chlieb v rukách staršej pani. Prepáčte, pani, ale toto je môj vozík a môj chlieb. Hádam si tu nebudeme navzájom kradnúť chleby? Pani urazene vráti chlieb do môjho vozíka. Chytím ho a utekám odtiaľto preč.

Dnes večer si budeme dávať všelijaké dary. Mne sa domov podarilo priniesť dar najvzácnejší, dar takpovediac priamo z nebies - chlieb konzumný, pšenično-ražný, krájaný, 800 g, ktorý pre nás upiekli chlapci a dievčatá z kežmarskej pekárne Gros. Vrelá vďaka.

Števo Šanta

Števo Šanta

Bloger 
  • Počet článkov:  243
  •  | 
  • Páči sa:  2x

https://www.youtube.com/watch?v=5F1mDITTv1k Zoznam autorových rubrík:  ahahorecenziaglosaneobeatsongyfilozofia z práčovnekomentárNezaradenévideo killed the radio starrozprávka

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu