Povedal som si, s tým musíš, chlapče, niečo spraviť. Tak som mu škaredo vynadal, aby sa na mňa nazlostil a zasadil mi rázny úder, skrátka, aby to prebehlo rýchlo. Komu by sa už chcelo umierať pod rukami mierumilovného nešiku? A tak sa aj stalo.
Na môj pohreb sa zišla celá rodina. Pamätám si, ako ma dojalo, keď som uvidel môjho deda, ktorý je pekných pár rokov po smrti. Fakt ma to dostalo.
Neskôr som videl toho kňaza-kata ako sa premáva po sídlisku Západ v Poprade a predvádza tie svoje kaskadérčiny. Napadlo mi, že by bolo fajn, keď pôjde okolo, strčiť doň bokom, aby spadol z bicykla. Bol som pomstychtivý duch nebožtíka.
Potom som hľadal svoje ostatky. Chcel som ich dať mojej famílii, aby ma mohli pochovať. Nejaký človek mi povedal: „Sú tamto v kontajneri."
Šiel som k tomu kontajneru a skutočne tam bolo moje telo. Trup bol oddelený od zadku a končatín. Dotkol som sa nohy - bola ťažká a slizká, zrejme už v istom štádiu rozkladu. Lenže chýbala hlava. Miesto nej som našiel v kontajneri len mrazenú kačku.
Niekto, kto sa rýpe v snároch, by mi k tomu asi dal hlboký psychologický výklad. Možno by mi aj poradil niečo do života, alebo si aspoň zavtipkoval na tému inteligencie kačiek.
Ja viem len toľko, že nám zatepľujú bytovku a o siedmej hodine ráno hrozne, ale fakt, že hrozne, vŕtali do panela práve na našom poschodí. Pri tom sa skrátka NEDÁ NORMÁLNE SPAŤ!
