Lavička, na ktorej som sedel, bola lavičkou, aké bývajú v školských telocvičniach. V tej telocvični sa konal stredoškolský večierok, teda tá najlepšia príležitosť ako ochutnať prvý alkohol, cigarety a dievčenský pôvab.
"Hmm," pozrel som sa na jednu stranu. "Hmm," pozrel som sa na druhú. K dokonalosti chýbala už len džindžerka, ale aj tak som mal veľkú dilemu. Nakoniec som sa rozhodol pre černuľku. Už dlhšie sa mi pozdávala, občas som po nej na školských chodbách pokukával.
Vyšli sme von do tmy školského parku a tam sa bozkávali. Jej pery boli sladšie ako všetky cukrovinky, ktoré som v detstve požral a ja som sa cítil ako na exkurzii vo Figare. Bozkávali sme sa dlho, možno aj hodinu v kuse a potom jej hovorím: "Poďme si zatancovať." A šli sme dovnútra.
Chvíľu sme potancovali a potom sa mi moja černuľka - ani náhodou si dnes neviem spomenúť na jej meno - kamsi stratila. Tak som si znova sadol na tú lavičku. Prisadol si ku mne spolužiak: "No čo? Bolo do trúbky?
"Nebolo, len sme sa bozkávali."
"Ta ty si pako! Však tie dve jazdia prvú ligu! Ja som mal blondínu. Ona ti chcela dať, ty debil, nie sa bozkávať!"
Bolo mi smutno. Nie z toho, že som premeškal príležitosť, ale preto, že moja černuľka jazdí prvú ligu. Mal som s ňou iné plány. Chcel som ju pozvať do kina, na kofolu, prechádzať sa s ňou, hrať jej na gitare, bozkávať sa po parkoch, skrátka, všetky tie veci, ktoré panici zvyknú robievať. Sex mi do týchto predstáv nijako nepasoval.
Môj Osud na ďalších večiarkoch uskutočnil ešte pár pokusov ako ma zbaviť tej záležitosti, ale ja som akosi nemal chuť na rýchlovky na stojáka v školskom parku. Chcel som, aby to bolo iné. Úplne iné.
A tak som si svoje panictvo vláčil so sebou celú strednú ako tašku plnú kníh a odhodil som ho až po skončení školy s príchodom letných prázdnin. Kúpaliská boli plné krásnych dievčat, slnko im skrášľovalo tváre a máčalo si nohy v ich vlasoch. Zvlášť v kaderách jednej blondíny. Ale to už je príbeh, ktorý si, namôjveru, nechám pre seba.
