~ ~ ~
Na deň otvorených dverí do pivovaru som šiel, aj keď som vedel, že sa tam zíde miestna lúza, ktorá bude opitá už o druhej poobede. Lebo dvanásťkorunové pivo nedostanete len tak hocikde a hocikedy. Chcel som však vidieť naživo kapelu Karola Kučeru, lebo som ich ešte nepočul a bol som na nich zvedavý. A nemýlil som sa. Chlapi v kraťasoch a poltopánkach so zelenými polyesterovými ponožkami boli o štrnástej hodine už v hypnotickom stave a čakali pred pódiom spolu so mnou na vystúpenie bývalého grandslamistu. Kučerova kapela ale zvučila dlhšie ako bolo štamgastom milé, a tak začali nahnevane pokrikovať: „Zahoď tú gitaru, vezmi si raketu!".
Bolo mi to trápne aj za Karola a chcel som po nich zakričať niečo v tom zmysle, že: Drž hubu, ty somár! - ale v menej eufemistickej verzii - lenže po bleskových výpočtoch pomeru síl som sa radšej rozhodol pre tichý odpor. Celý zvyšok zvukovej skúšky som si však predstavoval ako rozdávam direkty a high kicky vrávorajúcim zloduchom padajúcim k zemi ako bielizeň milencov. Keď napokon kapela začala hrať, chlapi ostentatívne odišli.
Ja po druhej pesničke tiež. S tou raketou to ale Karol fakt vedel.
~ ~ ~
Keď som bol malý, býval som často chorý. Horúčky sa niekedy prejavovali blúznením. Raz v noci som sa zobudil vystrašený halucináciami, búchajúc po perine s krikom: „Idú po nás, idú po nás!"
„Kto?", opýtala sa rovnako vystrašená mama. V tom veku som rád počúval skupinu Queen, tak som pohotovo odpovedal: „Kvíni!!!"
Mama mi potom podala liek a pohár vody. Niečo sa mi ale nezdalo, nejaký zvuk, tak som sa opýtal, čo to je. „To nič, to je len voda z akvária," povedala mama a myslela tým filter a nočnú aktivitu závojnatiek, ktoré rady prehrabávali dno s kamienkami. Zhrozene som sa pozrel na mamu: „Ty si mi dala piť vodu z akvária??!!"
~ ~ ~
Na balkónovú parapetu som vysypal trochu kukuričných lupienkov, ktoré mi už prestali chutiť. K tomu ako bonus za hrsť krúpov, veľkosť č. 3, nech sa vrabce potešia. Keď som potom na druhý deň ráno nemal spania a vyšiel si na balkón zafajčiť, po cereáliách už nebolo ani stopy. Do rannej hmly ako zbor hysterických sopranistiek freneticky kričali stovky, či snáď tisícky vtákov, sediacich v korunách stromov pod našou bytovkou. V tej chvíli mi bolo jasné, že toto sám neutiahnem.
~ ~ ~
Pred pár dňami som si podal ruku s jedným z najlepších írskych pesničkárov. Prehodili sme pár viet a podpísal mi svoje dva albumy, ktoré vlastním. Svet sa v istých chvíľach scvrkne do malej guličky, ktorú môžete držať v dlani, napadlo mi.
„Si najstarší Gearyho fanúšik," skonštatovala moja drahá, keď som sa vrátil šťastný s dvoma venovaniami v bookletoch. „Za tebou stáli v rade už len tínedžerky."
No hej, doparoma. Starnú len fanúšikovia. Hviezdy sa rodia stále nové.
