"Kde sa dá zohnať cyankáli?"spýta sa matka syna.
"Najskôr u nejakého šperkára. Používajú to na rozpúšťanie zlata."
"Koľko ho treba?"
"Dvesto miligramov je smrteľná dávka."
"Zoženieš to?"
"Zavreli by ma do basy."
"Neprídu na teba."
"Budú to vyšetrovať, vypytovať sa všetkých príbuzných, nakoniec na to prídu. Okrem toho, nechcem, aby si zomrela. Chcem aby si tu bola."
"A načo?"
Potom sa bavia o výlete do Holandska, kde je eutanázia legálna. Matku rozhovor, zdá sa, upokojí, podchvíľou sa usmieva. Díva sa na syna lesklým, dolzinovým, pohľadom. Syn sa usmieva tiež. Drží matku za ruku. Skúšal to všelijako. Motivačné rozhovory prinášali len opačný efekt - matkinu rezignáciu, príkre dohováranie zasa jej stíchnutie. Až pri rozhovore o možných dobrovoľných smrtiach konečne žena, ktorá ho priviedla na svet, pookriala.
Na druhý deň, cestou do nemocnice, prechádza okolo zlatníctva. Spomalí, na okamih sa pohráva s obskúrnou myšlienkou. Napokon však vojde vedľa do potravín. Kúpi pomaranče a minerálku.
