Prečo nie
1. Článok, ktorý autor napíše, je hotová záležitosť. Autor na ňom už nič nebude meniť. Ani do printového média človek nepíše od boku každú reakciu, čo mu napadne. Rešpektuje autorov názor a o tom svojom uvažuje v tichosti pri čistení zemiakov (púšťajúc šupky na daný článok).
2. Blogové diskusie idú častokrát mimo témy. Príklad odnikiaľ: napísali ste fejtón o sťahovaní sa do nového bytu. Len tak mimochodom pri tom spomeniete akvárium. Na to sa vám ozve chovateľ, že keď už rybičky, tak jedine cichlidy a začne vám vysvetľovať, aké pH vody a čo všetko potrebuje cichlida pre svoj zdravý vývoj. Na zvyšných troch stránkach sa potom odvíja búrlivá debata štyroch akvaristov o tom, či je lepšie prikrmovať dafniami alebo nitenkami. A vy len čučíte, ako vedia byť priaznivci tohto kontemplatívneho koníčka vulgárni (tretina príspevkov je zrolovaná).
3. Niekto vás chce len jednoducho uraziť. A tak pri fejtóne o sťahovaní začne lamentovať nad tým, kam to len ten svet speje, keď si už niekto nevie ani len pozbíjať knihovničku a musí si ju kupovať v obchode. Vzápätí vás označí za submisívneho hlupáčika, ktorý to má rád do hnedáka. Zvyšok debaty už len dokazujete opak, nechápajúc, aké márne je vaše úsilie.
4. Hlavne v obsažnejších a vášnivých diskusiách sa vždy nájde pán Posledné Slovo. Nech už sú vaše argumenty akékoľvek, pán Posledné Slovo musí na každý zareagovať. Všetci už z diskusie odišli a vy NEMÁTE inú možnosť, len priznať, že pravdu má ON. Až vtedy pán Posledné Slovo odíde prudiť inam. A vy sa pýtate, aký to celé malo vlastne zmysel.
5. Častokrát vám ktosi iba napíše: k+. Úplne zbytočný odkaz - všetko vidíte v štatistike. A okrem toho: nemáte najmenšie tušenie, kto to, doparoma, je, ten amw459.
Prečo áno
1. Článok už meniť nebudete. Ale pri písaní ďalšieho sa môžete vyvarovať chýb, ktoré vám boli vytýkané a postupne sa zlepšovať. Diskutujúcimi sú často samotní autori a veľakrát z čisto úprimných dôvodov chcú kolegovi pomôcť na jeho, ehm, ceste k dokonalosti.
2. Je diskusia k článku mimo témy? No a čo? Ani len netušíte, ako ste tých štyroch akvaristov potešili. A až najbližšie budete chcieť chovať diskusy, už viete, ako na to.
3. Ak vás niekto uráža, cvičí tým vašu schopnosť správne reagovať. Buďte radi tejto príležitosti cibriť štylistiku a pohotovosť. Čoskoro budete v diskusiách zdatní, prestanete sa urážať a objavíte v hádkach niečo, čo ste tam vo svojej zablokovanosti predtým nevideli - pôvab irónie. A mimochodom - fakt si netrúfnete na tú poličku?
4. Časom zistíte, že pán Posledné Slovo je váš stály čitateľ. Obchodník by na vašom mieste skákal od radosti, pretože stáli zákazníci tvoria 80 percent jeho príjmov. Vám, samozrejme, nejde o zisk, ale o čítanosť. Buďte radi, že vo vašich diskusiách vídate toho pána pravidelne a nechajte ho pokojne napísať si svoju poslednú vetu.
5. Možno neviete, kto to je amw459. A boh vie, že sa to s najväčšou pravdepodobnosťou ani nikdy nedozviete. Ale jedným si buďte istí - nie je to leguán, je to človek. A ten človek sa stručným k+ práve dotkol vášho pleca.
A ešte trochu k pôvodnej otázke o anonymite. Len anonymita zbavuje človeka zábran, ktoré zvyčajne má pri odkrytej identite. Len tu, priatelia, a nikde inde, je k vám niekto stopercentne úprimný. A to ste predsa vždy chceli. Alebo nie?
