V skratke: Fenita si ma vybrala ako človeka, ktorému sa dá dôverovať a momentálne čaká v ubytovni č. 45 v jednom senegalskom utečeneckom tábore, aby som vyslobodil ju a jej dedičstvo po otcovi, bývalom poradcovi prezidenta Pobrežia slonoviny, ku ktorému sa nevie dostať, pretože všetky jej doklady ukradol jej strýko, ktorý sa ju pokúsil zabiť. Dedičstvo činí 8,6 milióna dolárov a ja by som z toho celého, samozrejme neobišiel naprázdno, ale rovno s 20timi percentami. Stačí ak jej na začiatok pošlem svoj telefón a presnú adresu a potvrdil tak svoju dôveryhodnosť. Ja jej zatiaľ môžem zavolať na číslo reverenda Johna Chrisa, ktorý sa stará o ich raňajšie motlidby... atakďalej, atakďalej. Asi to väčšina z vás pozná.
S tzv. nigérijským spamom sa v elektronickej pošte z času na čas stretávam. Zasmejem sa a šup s tým do koša. Tentoraz je to však prvýkrát, čo ma spammer oslovuje ako hudobný fanúšik. Vzhľadom k naivite príbehov, ktoré vymýšľajú, aby z rovnako naivného Európana vytiahli peniaze, či aspoň dôverné údaje, celkom slušný výkon.
Emailovú adresu mám uvedenú aj v side bare na blogu. Ktovie, možno najbližšie sa niektorá čierna sestra, či brat, ozve ako môj stály čitateľ. Google translator síce ochudobňuje text o mnohé nuansy a skryté významy, ale na druhej strane im dokáže dodať nové - možno aj lepšie a vtipnejšie.
Fenitinu adresu som zadal do filtra, nech Gmail nabudúce vie, čo s tým robiť. Ibaže...
Ibaže by to celé bolo inak a - v dakarskom tábore, v ubytovni č. 45 skutočne čaká palisandrová princezná s rozprávkovým dedičstvom po tatkovi a ja som práve prišiel o milión sedemstodvadsať tisíc amerických dolárov. V tom prípade som trkvas, ktorý si nezaslúži nič lepšie, než doživotný plat učiteľa.
