Lenže kým som prišiel domov, ten nápad som si rozmyslel. Predsa len, mám so sebou iné plány. V tejto chvíli síce ešte neviem celkom presne aké, ale rozhodne sa nechcem dopracovať ku cageovským vypúleným očiam. O mne film nik nenakrúti. Mne by ostali len tie oči.
Nezájdem si tam dokonca ani len kúpiť niečo na Silvestra, pretože na Vianoce a meniny (Volám sa Štefan, spomínate? Ale teraz sa už vykašlite na nejaké oneskorené gratulácie :)) ) som dostal dosť chľastu na kvalitný chraplák. Ale ja som chcel o inom.
Pod našimi oknami vybuchujú už týždeň petardy. Som na to alergický, lebo starnem. Keď som bol malý šrac, nepredávalo sa toľko petárd, ako dnes. Tuším, že sa nepredávali takmer žiadne. Len blbé prskavky. To však neznamená, že som si s ohňom nezahrával. Rád som máčal konce zápaliek do chrchľa (odborne do spúta) a zapálené ich vyhadzoval na strop vo vchode našej bytovky. Museli ste tú zápalku vyhodiť zároveň so škrtnutím o škatuľku, lebo ináč by cestou zhasla, nesmeli ste ju zapáliť skôr. Zápalka namočená koncom v lepkavom biologickom materiáli sa prilepila o strop a tam dohorela, čím vytvorila na maľovke asi 7centimetrovú čiernu škrvnu. Miloval som tie škvrny.
Keď sme chceli na Silvestra strieľať, musel mať niekto z nás poplašnú pištoľ. Tí ľudia, čo vtedy vládli, ignorovali dovoz petárd z inak spriatelenej Číny. V našej partii ale vždy niekto poplašnú pištoľ mal, takže sme nemali trápny Silvester s prskavkami.
Trochu som nad tým v posledných dňoch premýšľal, že prečo vlastne deti majú tak radi výbuchy, oheň a podobné veci. A prišiel som na to, že je to asi tým, že ako majú v sebe veľa energie a strašne veľa chuti zo seba niečo dostať, zakričať svoj názor svetu, ale nevedia ešte čo, tak tie petardy pre nich stelesňujú ten názor na svet, tú energiu bez zmyslu, ten hlasný výkrik, ktorý postráda význam. A že čím sme starší, tým viac je náš názor na svet jasnejší a konkrétnejší, ale tá chuť, tá chuť kričať je čoraz slabšia a slabšia, až napokon celkom zanikne.
Pred pár dňami vo vchode mojej mamy akýsi chalanisko podpálil nástenku. Tá nástenka je asi dvadsať centimetrov pod plynovým potrubím. Ten chlapec vôbec nepremýšľal, čo by sa stalo, keby ten oheň behom niekoľkých minút niekto nezahasil. Mladí chlapci nepremýšľajú. Chcú len kričať svetu, že sú tu.
Do nového roka si nezvyknem dávať žiadne predsavzatia. Ale tak nejako cítim, že chcem, aby som bol menej rozumný a viac energický. Aby bolo vo mne viac ohňa, ale predsa len - aj trocha rozumu. Rozumu, ktorý si uvedomuje dôsledky. Hoci v tejto chvíli jediné, čo mi bytostne chýba, je cigareta. Zápalky mám, ale cigy došli. V takých chvíľach je najlepšie ísť spať. Brúnoc...
