V práci má pani odvedľa pustené celý deň akési rádio. Hovorím akési, lebo je určite pokazené, alebo prinajmenšom zvláštne. Aspoň tak sa mi to zdalo, keď som počas doobedia trikrát počul pesničku Desmodu Zober ma domov. Hovorím si, nie je možné, aby počas piatich hodín hrali na jednej stanici tú pesničku 3 krát. Veď existujú milióny (a to doslova) iných pesničiek.
Lenže keď som šiel na obed, v reštaurácii ma už vítal Kulyho mohutný bas. Dopekla, hovorím si, aj tu majú pokazené rádio. Zdržal som sa len polhodinku a potom som zašiel ešte do obchodu s oblečením pozrieť si nejakú jarnú bundu a tam to isté. Tebou dáááááááááám sa viéééééééésť.
Vrchol ale bol, keď som sa vrátil do práce a tam na mňa už Kuly číhal znova a furt len, že deň čo deň myslí na ich dom tak intenzívne, až má z toho dýchacie problémy.. A ja som v tej chvíli pochopil, že to nie sú pokazené rádiá, ani moja (dúfam) paranoja, ale že ten chlap má naozaj problém a potrebuje pomôcť.
Robím čo môžem, aby som sa vyhol úpenlivým nárekom našich popových spevákov, to znamená, že nevlastním rádioprijímač, nepozerám televízor a na internete sa pohybujem na presne vymedzenej trase zahŕňajúcej tento a iné blogy, spravodajské stránky, žánrovo špecifické hudobné portály a ako muž úplne klišéovito aj stránky o autách a občas, ehm, trocha tej soft erotiky.
Lenže akonáhle vyjdem z domu, prestávam byť chránený a stávam sa terčom prenasledovania ľudí, ktorých opustila frajerka (alebo práve nejakú našli a potrebujú sa podeliť o zážitok), prípadne nevedia trafiť domov, alebo sa im zdá, že idú prirýchlo. Niekto tým ľuďom dal priestor na to, aby ma niekoľkokrát do dňa zavaľovali svojimi požiadavkami.
Neviem, ako to zastaviť, ale snáď sa len musím vyzbrojiť poriadnou dávkou zhovievavej trpezlivosti a postupne, krok za krokom začať problémy týchto ľudí riešiť. Pekne jedného po druhom, len tak sa to asi dá. A začnem, tak ako lekári, najakútnejším prípadom.
Tak teda, milý Kuly. Pozorne a ver mi, že naozaj veľmi detailne, som si vypočul tvoju prosbu. Ak to pomôže, som ochotný pricestovať do Bratislavy, alebo kde sa to práve teraz nachádzaš a odviezť ťa starou rozheganou favoritkou (nech má to nostalgické blúznenie patričnú úroveň a štýl) domov do Nitry.
Som, samozrejme, ochotný tú cestu aj zaplatiť. Viem, že ma budeš odhovárať, že ty máš dosť peňazí z hranosti v rádiách, ale ja sa aj tak núkam zacvakať to, pretože tá cesta prospeje nielen tebe, ale predovšetkým mne. Verím totiž, že až sa dostaneš domov, prestaneš ma už desatkrát denne prosiť, aby som ťa tam zobral. Neber to, prosím, v zlom, nemáš zlé pesničky, ale spôsob, akým sa na mňa dennodenne valia, celkom zreteľne prekračuje hranice hudby a zasahuje do oblasti psychiatrie.
Preto prosím, ostaň tam, kde si. Už sa nikam nežeň. Ak to auto naštartujem (niekedy robí problémy), do takých štyroch - piatich hodín som pri tebe. Zhlboka dýchaj.
