A potom ťa vidím na stanici ako nám mávaš, šťastná, že sme boli zase všetci spolu. Vlak sa rozbieha a my ťa nechávame v tvojom svete a utekáme do toho svojho.
Viem, že náš vzťah vyrastal od mala na konfliktoch: vidím ťa ako ma prosíš, aby som ti nechal ten posledný banán a seba ako ho vzápätí v kúte kuchyne tajne džgám do seba, celkom ako hlúpa opica. A potom, ako ťa ťahám za vlasy, ospravedlňujúc svoju pažravosť násilím. Vidím svoj obľúbený ruský samopal, ako ho po niekoľkých tvojich uštipačných poznámkach rozzúrene rozbíjam hokejkou na márne kúsky. Vidím seba ako po tebe kríčím: Vypadni z tohto bytu! Och, keby som len vtedy vedel, že nemáme rovnakého otca, prisahám, že by som radšej mlčal.
Ale vidím ťa aj ako hráš na gitare Děvčátko o barlích a seba ako sa skrývam za posteľou, tajne ťa počúvam a bojujem so slzami. Vidím tvoj hippie náhrdelník z jablčných jadierok, ktorý som neskôr pichľavo ale hrdo nosieval, i tvoj amulet - malú priesvitnú fľaštičku naplnenú semienkami rasce, ktorý sa tiež stal mojou vzácnou korisťou. Vidím tvoju gitaru ako na nej hrávam, keď nie si doma a ako jej pri nešťastnom páde lámem krk (keď som ti neskôr z prvých zárobkov kúpil novú, už nikdy si na nej nechcela hrať).
A potom som ťa vídaval už len málokedy, pretože si odišla na výšku a čoskoro sa vydala a začala sa starať o svoju rodinu. Všetko ostatné už boli viac-menej len oficiálne familiárne stretnutia. Ako aj toto včerajšie.
Viem, že sme si k sebe nikdy nevedeli nájsť cestu, aj keď sme sa o to viackrát nesmelo pokúšali. Viem o všetkých tvojich výčitkách smerom ku mne, o ktorých ma mama vo svojej prostorekosti pravidelne informovala. Viem, že celý ten vzťah bol poznačený tvojou zatrpknutosťou a mojou pochybnou hrdosťou.
Ale včera, včera sa čosi zlomilo, Jane (vždy som ťa tak volal, obdivujúc tvoju angličtinu - jazyk, ktorý som od mala miloval, no nikdy sa ho poriadne nenaučil). Tým stiskom ramena si povedala všetko. Teraz už viem, že sme obaja rovnako „poznaním podobní zrelým plodom, ale nakazení smútkom". Že sme obaja rovnako janotovsky "stratení vo svete", napriek všetkým tým úžasným ľuďom, ktorí nás obklopujú. A že keď sa nebudeme takto silno držať za ramená, stratíme sa v ňom nadobro. Thank you for this knowledge, my dear...
