A tak sa pustil do zostrojovania svojho umeleckého diela. Zhromaždil všetky súčiastky, ktoré k tomu potreboval, odtiahol závesy, aby lepšie videl a pustil sa do toho. Bola to piplačka, drobná jemná hodinárska mechanika, babral sa s tým celý boží deň.
Večer, keď sa už zošerievalo, pripevňoval Boh vtákovi posledné súčiastky. Už bol s prácou skoro hotový, keď mu zrazu vypadlo z ruky malé koliesko, ktoré chcel práve priskrutkovať. "Do čerta," zahromžil Boh a obzeral sa okolo seba, snažiac sa nájsť stratenú súčiastku. No ako pozeral, tak pozeral, koliesko nemohol nájsť. Hľadal ho aj kolenačky, pomáhal si baterkou, ale koliesko akoby navždy zmizlo.
Po hodine márneho hľadania povedal Boh vtákovi: "Smola, chcel som z teba spraviť skvelého speváka, ale bez tej súčiastky to nepôjde."
Poobzeral sa však ešte po dielni a z poličky, kde mal uložené perá, vytiahol pekný, dlhý chvost. "Na," povedal, "tu máš aspoň pekný chvost, škrekľúnik." A nastokol vtákovi chvost na zadok. Potom ho chytil do rúk, vyšiel s ním na priedomie a vypustil ho k oblohe.
Toto je v skratke popis udalostí, ktoré viedli k tomu, že vták, ktorého ľudia pomenovali straka, nevie spievať. Vždy keď otvorí zobák, vydá zo seba len nevábny škrekot. Straka sa však so svojím osudom dodnes nezmierila a stále hľadá to stratené koliesko. A vždy keď uvidí nejaký malý kovový predmet, snaží sa ho uchmatnúť. Tak veľmi by chcela pekne spievať.
