Zvyšok obecenstva, na rozdiel odo mňa, sa tešil a žoviálne ťapkal po každej mediálne známej skladbe. A ja som premýšľal, prečo talentovaní ľudia musia toto robiť.
Ale napokon, nie je to až také nepochopiteľné. Veď predsa snom každého muzikanta je úspech u publika. Niektorým sa ho podarí dosiahnuť rýchlo, niektorým až po rokoch a niekomu - myslím, že väčšine - nikdy. A tak si mnoho hudobníkov poľahky nájde skratku. Riešenie im ponúkajú tí slávni, tí, ktorým sa „to podarilo". Vezmú ich piesne a začnú ich interpretovať. Takto si pre seba ukradnú aspoň trocha ich slávy.
Zdá sa, že problém okolo slávy sa začína nepochopením priorít. Vždy som si myslel, že prvoradou snahou muzikanta by mala byť akási vlastná výpoveď, niečo z vnútra interpreta, skladateľa. Lenže ak je cieľom muzikanta sláva, osobná výpoveď sa zrazu stáva nepotrebnou, či rovno kontraproduktívnou. A tak tu máme stovky interpretov cover verzií, ale takisto aj stovky úspešných, rádiami omieľaných skladieb, ktorých výpovedná hodnota je diskutabilná, ak nie rovno nulová. Lenže keď sa dobre predáva samotný obal, načo sa zaoberať obsahom?
Hra na úspech ale nemusí byť len takáto okatá. Kĺzanie po povrchu dobre reprezentujú aj stovky kapiel spievajúcich po anglicky. Niežeby dnes, v dobe krátkych vzdialeností a univerzálnej reči bolo divné spievať v angličtine, len je to trochu priehľadné. Takmer vždy je totiž za tým snaha podobať sa na svoj svetoznámy idol, znieť ako interkontinentálna hviezda. A tak sa u nás veselo oceňujú kapely, ktoré znejú „svetovo". Čo už na tom, že hentá kapela je len nafúkanou zmesou Midnight Oil a INXS a tamtá speváčka zasa nevinne sa tváriacim klonom Sheryl Crow? Všetci sú unesení, veď to tak dobre znie! Čo na tom, že to jedlo bolo už stokrát predžuté...
Ľudia majú radi to, čo dôverne poznajú. Dnes nie je doba hľadania. A preto sú osvedčené a rokmi preverené modely v kurze. Muzikanti po nich radi siahajú, pretože intuitívne cítia, že ľudia „toto" chcú. Mne osobne sú však osobité, aj keď možno kostrbaté, výpovede omnoho milšie ako načančané covery a ponášky. Vždy ma poteší, keď zistím, že niekto ešte hľadá vlastný výraz. Že ide tou ťažšou cestou a miesto pohodlného plávania po hladine sa vie aj ponoriť. Perly sa totiž nachádzajú len na tom tmavom dne.
Prešovský pesničkár Edo Klena a jeho trpká irónia na tému slávy v piesni Ja na to...
