Aby to bola tutovka, kúpil som si v potravinách placku rumu, lebo ani nemám s kým ísť na pivo, všetci skvelí kamoši sú mimo SR. A vyžblnkol som ju na trikrát, aby som to mal čo najskôr za sebou. Je hrozné piť, keď sa vám nechce.
Takto posilnený vybral som sa navštíviť mamu. Keď som v správach, ktoré pozerala, zahliadol tú všadeprítomnú trojku Fico, Mečiar, Slota, ktorá nám ironicky priala veselé Vianoce, hneď do mňa vošla zlosť.
"Ten Slota sa usmieva jak taký dement," poznamenal som.
"Fakt? Ja by som povedala, že sa tvári úplne normálne," odvetila mama. A hádka bola na svete.
Keď som odchádzal, na chodbe som ešte bojovým hlasom zvolal: "Fico, Mečiar, Slota - to sú tvoji hrdinovia!" Mama po mojom odchode asi plakala. Je taká citlivá.
Moja drahá bola zlatá. Všimla si, hneď ako som vošiel do bytu, že mám vypité, ale nekomentovala to. Videla, že som nabrúsený. Zapol som si PC a davaj na blog, pomudrovať v diskusii. Ale nič, akurát čo som sa krátko poharkal s Vystavilom, ktorému som vyčítal pár podlízavých viet smerom k čitateľom. On, dopisujúc si s jednou mojou obsedantnou fanynkou, ktorá mu nahučala, že som termo, lebo nechcem obrábať jej zadok, následne utrúsil nejapnú poznámku o námorníkoch.
Nasral ma, ale nešiel som sa s ním hádať, lebo je to jeden z mála ľudí, čo mi pravidelne klikajú na karmu, pravda, ak s tým K+ len tak neoblbuje. Zapol som si ultimate fighting v telke, a keďže som hneď v zárodku zavrhol nápad, že si pri tom budem predstavovať ako to Vystavil schytáva dobre miereným high kickom rovno na sánku, čumel som na to len tak, bez záujmu. Potreboval som pokračovať nejakým pivom, lebo som chcel naozaj dobrý hlas a to sa nedá len tak odbiť nejakou dvojdeckou, lenže už sa mi nechcelo vstávať z gauča. Chlapi v oplotenej aréne do seba búšili čo to dalo, dlážka postriekaná krvou, fakt brutal. Zaspal som.
Zobudil som sa o polnoci. Chraplák nikde. Už ani len opiť sa poriadne neviem. Čo som to ja vlastne za človeka?
Dnes pôjdem za mamou a ospravedlním sa jej. Bude sa na mňa pozerať prísnym pohľadom, ale potom mi odpustí. Pesničku nahrám bez chrapláku. O týždeň sa mi znova nebude páčiť a budem ju ešte niekoľkokrát opravovať. Nakoniec ju vyhodím z tracklistu a bude pokoj. V konečnom dôsledku je to jedno, lebo to aj tak nikto nevydá. Všetci sa teraz budú zaoberať Šimkom a jeho kamarátmi. Oni majú chrapláky aj bez chlastačky. To už mi je aká spravodlivosť, ha?
