Moja desaťročná kovbojská duša nemohla uveriť tomu, že drží v ruke naozajstný revolver. Zbohom gumené winchestrovky, good bye umelohmotné colty, je načim vyriešiť účty s banditos. Ihneď som sa s ním rozbehol za kamarátmi, čo bývali v dome oproti.
Kamaráti boli bratranci s gumenou výzbrojou. Keď zbadali moju kovovú zbraň, pohľady im načisto zmeraveli. Nevedeli sa na revolver vynadívať. Poťažkávali si ho v rukách, mierili ním na neviditeľných nepriateľov, hútali, ako by sme mohli prísť k nábojom.
Mne ale medzitým padol zrak na rolku nálepiek, čo tí dvaja mali. Bol to kotúč s niekoľkými stovkami malých nálepiek s červenými šípkami. „Dajte mi zopár tých nálepiek," požiadal som ich. „Hmm, nie, máme ich málo." - „Ale no tak, veď ich je tam kopa." - „Nie, nie, na to zabudni." - „Veď pár nálepiek vás nezabije."
„Môžeš mať celú rolku," povedal zrazu starší z nich. Neveril som vlastným ušiam. „Vymeníme ti ich za ten revolver."
Chvíľu som nad tým nápadom uvažoval a prišiel som na to, že je to férový obchod. Ten revolver ma aj tak dlho nebavil. Nálepky bolo niečo, s čím sa dalo lepšie pohrať. A tak som o malú chvíľu utekal k babkinmu domu s kotúčom plným červených šípok.
Lepil som ich všade - na dvere, na okná, po celej verande, po plote. Všade boli desiatky malých červených nálepiek.
O chvíľu ma zbadal strýko: „Odkiaľ máš tie nálepky?" - „Od Peťa so Slavom." - „A kde máš revolver?"
Musel som s pravdou von. Strýko chvíľu lapal po dychu a potom zasipel: „Si ty normálny? Vymeniť revolver za nálepky?!" - „Ale veď si mi ho dal. A mne sa tie nálepky páčili, tak som ho vymenil." - „Dal som ti ho na chvíľu na hranie, nie aby si ho dával kamarátom. Okamžite poňho maž! Ale okamžite!!!"
Chtiac-nechtiac musel som sa pobrať naspäť. Kamarátom sa nijako nepozdávalo, že by sa mali vzdať svojho vzácneho úlovku a skúšali na mňa všelijaké triky, akože mi ho už naspäť dať nemôžu. Ale stačilo jemne pohroziť strýkom Johnym, ktorý bol najväčším bitkárom v dedine a nakoniec mi ho neochotne vrátili späť. „Mrzí ma to, chalani," vravel som im, keď som im odovzdával späť značne preriedenú rolku s nálepkami.
Revolver som vrátil strýkovi Johnymu a viac som ho už nevidel. Schoval ho na dobre utajené miesto a už nikdy o ňom nevravel. Ale bolo mi to jedno, pretože ešte dlho potom všade, kam som sa pozrel, som videl neuveriteľné množstvo malých červených šípok. Ukazovali na cestu von z detstva.
