Skúšku s dverami vysvetľuje mafián Sonny svojmu mladému obľúbencovi Calogerovi, keď ide na prvé rande s dievčaťom. Budem to parafrázovať: „Keď pôjdete k tvojmu autu, odomkneš dievčaťu dvere na jej strane. Potom auto obídeš a keď to dievča medzitým nevytiahne poistku na dverách vodiča, znamená to, že myslí len na seba. Okamžite jej daj kopačky."
Príbeh z Bronxu som videl už dávnejšie a skúšku s dverami absolvovalo moje dievča veľakrát. Nikdy ňou neprešla. Aj som jej časom vysvetlil, čo má urobiť, ale vždy na to nejako zabudla.
Asi nie je najlepší nápad aplikovať filmové scény do bežného života, ale na tú skúšku s dverami som sa nejako nafixoval a zakaždým, keď to pri nastupovaní do auta nevyjde, ostanem mierne sklamaný. Už viem, že žiadne otvorenie poistky nebude, ale zakaždým tajne dúfam, že áno.
Včera, keď som si ten film pozrel znova, pochopil som, že to jednoducho musím urobiť. Iné riešenie pre mňa neexistuje. Inak ma to bude stále trápiť. Chcem, aby sa mi už konečne rozhostil v duši pokoj.
Nebude to jednoduché, ale hádam to časom nejako zvládnem - našporiť na káru s centrálnym uzamykaním.
