Na trhovisku v centre kúpiť pár broskýň a sliviek. Odniesť ich do nemocnice svojej nevládnej matke. Pozrieť sa na ranu po amputácii. Potešiť sa, že kýpeť nohy je už skoro zahojený. Dozvedieť sa, že o týždeň ju preradia na rehabilitačné. Povzbudiť ju do dalších dní.
Potom, pri prechádzke mestom stretnúť pouličného harfistu. Vytiahnuť z vrecka za hrsť drobných, nasypať ich do keramického džbána. Chvíľu sa započúvať do skladby Turlougha O´Carolana.
Kráčať ďalej preplneným centrom. Stretávať mnoho Číňanov, ktorí tu majú svoje obchody. Nevdojak si spomenúť na nedopozeraný zápas Cibulkovej v Pekingu. Začuť zvonenie telefónu, obohratý, ale stále neopočúvaný motív od Petera, Bjorna and Johna. Prijať očakávaný telefonát. Vydať sa na miesto dohodnutej schôdzky.
V cukrárni si objednať fľašku chladenej koly, prisadnúť si k človeku, ktorý volal. Hovoriť o albume, ktorý som práve dotočil. Počúvať jeho slová, slová vydavateľa. Byť ubezpečený, že do toho ide. Dohodnúť sa na podmienkach. Potriasť si rukami, rozlúčiť sa.
V stánku si kúpiť desinku kameliek. Jednu si zapáliť, zľahka vdýchnuť. Vyfúknuť modrý obláčik do poobedňajšieho sparna. Nenápadne sa usmiať.
