Na to vystúpenie sa mi veľmi nechcelo. Už od rána ma kvárili žalúdočné problémy, spôsobené pravdepodobne arašídmi značky 501, ktorých sme sa večer predtým v pube dožadovali dovtedy, kým sa všetky nevypredali. Aj zaznelo upozornenie, že z toľkých orieškov sa načisto poserieme, načo kamarát zahlásil, že naposledy mal hnačku z materského mlieka. Pred týždňom...
Náznaky problémov veštilo aj to, keď zhruba v tretine cesty bubeník zahlásil, že si zabudol činely a že sa treba vrátiť. Ale čo, krajina po ceste bola pekná a previnilec sľúbil všetkým po pive, tak sme ani veľmi nereptali. Pivko pred koncertom sme už ale kvôli tej otočke nestihli.
Čakal som, že budeme hrať pred plným námestím, bol pekný deň a program v rámci dní osláv mesta zadarmo. Miesto toho nás na lavičkách pred pódiom čakala skupina asi štyridsiatich opitých Rómov. Ich vodca sa po každej skladbe dožadoval nejakej cigánskej pesničky. Ale aspoň komunikoval. Ostatní len pokyvkávali unavenými hlavami do rytmu skladieb. Po druhej pesničke zakričal: „Ešte jednu!", netušiac, že ide o dobrý muzikantský vtip. Aspoň v tomto ohľade bolo veselo.
Slnko pieklo ako divé a veľká červená mláka z rozliateho vína pred lavičkami nášho obecenstva sa rýchlo vpíjala do dlažby. Výmena energií s publikom nie a nie fungovať. My sme mali len minerálku.
V druhej polovici koncertu začali po pódiu pobehovať „bedňáci" hlavnej hviezdy večera a rozostavovať reprodebny. S nimi už výmena energií fungovala stopercentne. Boli nervózni a my o chvíľu tiež. Koncert sme skončili totálne rozhodení.
Jeden fanúšik sa dopotácal k nášmu autu a dožadoval sa cédečka. Samozrejme zadarmo. „Bol som na vás aj vo Zvolene aj v Bystrici." - „Ale my sme v tých mestách nikdy nehrali, kamoš." - „Akože nie, veď som na vás bol!" nedal sa zmátožený fanda a pokračoval: „Poznám všetky vaše pesničky, celý koncert som spieval s vami!" Naozaj, ten chalan fakticky celý koncert s rukou nad hlavou spieval s nami, hoci naše veci nemal odkiaľ poznať. Za ten mystický výkon dostal teda CD do daru.
Hviezda večera už mala o dve hodiny námestie plné. Takto to chodí. Tŕnistá je cesta nahor a neznáma kapela nemá na ružiach ustlané. Cestou domov sledujeme krásu stmievajúcej sa krajiny. Bavíme sa o hudbe a sexe. Ako vždy. Je nám veselo. Napokon, ak by z celého nášho snaženia malo ostať len toto, niet čo ľutovať.
