Dorazilo ho, keď zbadal,
že mu tí dvaja kradnú jablká.
Toľkokrát im vravel:
„Z toho stromu nie!",
nepočúvli.
Všemohúci zistil,
že asi niekde spravil chybu,
možno to bolo tým rebrom, alebo čím,
skrátka, prišiel na to,
že jeho výrobky
nie sú až tak dokonalé
a možno sám začal pochybovať
o svojej všemohúcnosti,
muselo to byť zdrvujúce zistenie,
tak radšej zmizol preč,
nevedno kam,
nikto ho viac nevidel.
Boh sa na nás vykašlal.
Odvtedy sa motkáme po Zemi,
o ktorej sme medzičasom zistili,
že nie je rovná ako doska, ale
veci to aj tak nepomôže
a kričíme a hulákame
a občas sa pomodlíme v nádeji,
že si to jedného dňa
rozmyslí.
Boh to nadobro zabalil
a nechal nás o tom premýšľať.
Vyzerá to tak,
že sme stratení,
navždy stratení
v tej šialenej túžbe
prísť na podstatu bytia.
Sme zúfalí a smiešni,
my, Nietzcheho potomkovia
ako tak píšeme
po všetkých hajzľoch sveta,
že Boh je mŕtvy,
aby tu po nás aspoň niečo
ostalo,
keď to pisoár
so zabudovanou fotobunkou
automaticky & celkom definitívne
spláchne.
Miles Davis: Generique
