Písmo:
A-
|
A+
(zdroj: www.photocase.com)
Čierna a biela,
dvestopäťdesiatšesť odtieňov šedej,
z diaľky znie hudba
a mňa to zdvíha do výšky
a unáša do veľkej
neznámej tmy.
Mám strach
a preto sa smejem,
lenže to nepomáha,
strach je čoraz silnejší,
letím,
stále letím do tej veľkej
neznámej tmy,
miláčik...
...kde si?!
Asi sme sa vtedy nemali
prechádzať o štvrtej ráno
po cintoríne,
myslím, že sme ICH trocha
naštvali,
teraz ma budú strašiť do rána,
pravda,
pozerať pred spaním Sandmana
a zajedať to vyprážanými bedľami
tiež nebol najšťastnejší nápad,
miláčik.
