Za krígľom piva
v zadymenom kúte krčmy
skrývala svoju tvár
červenú od alkoholu.
Vyzerala ako keby prišla
z tridsiatych rokov,
ako keby tých sedemdesiat rokov
jednoducho preskočila
a ocitla sa v inom svete.
„Volám sa Mallory,
Mallory Knox,"
povedala tá bohyňa
s náušnicou v nose
a frkla do peny.
Sedela a rozprávala -
o nešťastnej láske,
o heroínových nociach
a dňoch a nociach a dňoch
a snívala o mužovi,
ktorý by ju miloval
a postavil jej chatku
niekde pri lese.
Chatku, v ktorej by im
nič nechýbalo,
lebo by mali SEBA.
„Vieš," povedala,
„keď takého muža nájdem,
prestanem s tým chľastom
celkom určite."
Pár dní na to som ju vídaval
s istým chlapíkom -
držal ju okolo pliec.
Mallory Knox tam sedela,
nič nevravela,
len tak sedela -
smutná, krásna & opitá
Mallory.
Zdá sa, že ten chlapík
nemal najmenšiu chuť
stavať chatku pre Mallory Knox.
Zdá sa, že ten chlapík
chcel Mallory Knox
iba kefovať.
