Písmo:
A-
|
A+
Ľúbim ťa
a ponáram sa na dno
na miesta, kde je tma
a vzduchoprázdno.
Ľúbim ťa
a roztápam sa celý,
krvácam z diery,
ktorá sa nezacelí.
Ľúbim ťa,
ale tak,
že je zo mňa
neborák.
Ľúbim ťa
a je zo mňa len kúsok
žuvačky vypľutej
na obrúsok.
Ľúbim ťa
a pomaličky hasnem,
bo všetko bolí,
čo je krásne.
Ľúbim ťa,
ale tak,
že je zo mňa neborák.
Ľúbim ťa,
je to to, čo si chcela?
Keď priestor, čo mi ostal
je len cela?
Ľúbim ťa
a neodvratne spejem
k pocitu, že mi
proste zle je.
Ľúbim ťa,
ale tak,
že je zo mňa neborák.
RF:
Tvoj smiech,
tvoj smiech mi zvoní ako hrana,
moja milovaná...
A do hlbín ma láka,
a do hlbín ma láka
spevom funebráka.
