Písmo:
A-
|
A+
(zdroj: www.flickr.com)
Hlas, ktorý nepočuť
zasa ti hovorí,
že by ti pristalo
trocha viac pokory.
Čo si to vlastne chcel?
Čo ťa to mátalo,
že sa ti bez toho
usínať nedalo?
Tak veľa čiernych dier,
prázdna a ničoty,
hľadáš tomu mená,
ibaže si to ty.
Bol to len nepokoj,
to, čo ťa hnalo vpred,
ale to pochopíš,
až keď sa obzrieš späť.
Pekne to predýchaj
v teple a pokoji,
to, čo ťa bolí dnes,
zajtra sa zahojí,
zajtra sa zahojí...
