
Nikdy som ti nenapísal pieseň, mami,
tebe, jediná pod hviezdami,
písal som ich iným ženám,
kurvám i madonám,
a tebe za celý čas riadok ani.
Nosil som ti malých anjelikov s krídelkami,
ruže s krvavými lupienkami,
milé a zbytočné taľafatky,
na všetky tvoje sviatky,
no priniesť pieseň nedarilo sa mi.
A ty si sa stále pýtala:
Kedy už konečne zložíš niečo aj mne?
A ja som sa len hlúpo usmieval,
hlúpo a prekvapene
ako pristihnutý milenec.
Nikdy som ti nenapísal pieseň, mami,
piesne dostávali iné dámy,
no keď som schytal kopačky
a bolo treba fúkať boľačky,
hneď som ti vyklopkával za dverami.
S krvavou hlavou dral som sa z tvojho lona,
ponáhľal sa na tento svet
a potom mi z neho bolo zle,
ach, koľkokrát mi z neho bolo zle,
ty to vieš,
ty to vieš,
ty to vieš...