Písmo:
A-
|
A+
(zdroj: www.flickr.com)
Večer, keď idú na mňa driemoty,
vidím svoje paralelné životy,
dobre sa mi sníva hlavne po víne,
plávam zvoľna prsia v alfa hladine.
Prechádzam sa v cudzích bytoch,
celkom pozdáva sa mi to
a ozaj zábavné mi príde
byť tu a zároveň byť inde.
Život mám, no iba jeden,
stihol by som ďalších sedem,
ak nie sedem, aspoň tri,
byť lakomý sa nepatrí.
Občas, keď pozerám sa za ploty,
vidím svoje paralelné životy,
na chvíľu zadívam sa a potom
znenazdajky ocitám sa za plotom.
Okolo mňa poletujú motýle,
žena pečie rybu na grile,
záhradka, psík, mačička a deti,
aké milé paralelné svety.
Jeden život, to je málo,
aj dva stihnúť by sa dalo,
ak nie dva, tak aspoň tri,
byť lenivý sa nepatrí.
Veď život je len taká divná hra
a človek toľko času premrhá
a človek toľko času premrhá...
