Ponad pláne

(zdroj: www.flickr.com)

Už porátala všetky tiene
na plafóne, aj na stene,
už hodiny sa díva na ne.

Zavalená myšlienkami
pod ťažkými perinami
mrví sa a potom vstane,

prosím, vráť jej spánok, pane...

Mesiac sleduje ju zhora
ako žltá nočná mora,
spod vetračky zima vanie.

Do hrude jej zvnútra búši
smútok, čo ju dusí v duši,
a prestať zrejme nemá v pláne,

prosím, vráť jej spánok, pane...

Iné nechcem, ak, tak len -
nech sa jej aj sníva sen
ako letí ponad pláne,
zariadil by si to, pane?

Toľko vecí som si želal,
a z každého veľa, veľa,
teraz mám len jedno prianie.

Aj na modlitby som už pristal -
spurný, hrdý ateista,
pokorne a odovzdane,

prosím, vráť jej spánok, pane...

prosím, vráť jej spánok, pane...