Nechcem veľa,
len trocha pohody
do tohto zákonného sveta,
štyri steny a veľkú posteľ,
a zopár knižiek od Pessou
a starú praskajúcu platňu
so slepým Charlesom,
ktorý do toho všetkého
vnesie trocha melanchólie,
keď bude spievať to svoje
Georgia on my mind,
zatiaľ čo ja budem hladiť
tvoje boky, lebo,
to som zabudol povedať,
aj ty tam budeš,
tichá a šialená,
s dlhými tmavými vlasmi,
môžu byť aj blond
alebo do červena,
to je jedno, skrátka
ide o to,
že je nás na svete príliš veľa na to,
aby sme čakali na smrť osamote
a na stene bude visieť obraz
alebo fotka,
alebo nič,
mohli by sme si na tú stenu
niečo nakresliť
a nebudeme počúvať
televízne správy
a na poštovú schránku napíšeme:
Žiadnu reklamu, prosím,
a okašleme voľby,
nech si len majú tých svojich
tridsať percent
a znovu objavíme lásku
v chumáči prachu
pod posteľou, kde už dlho nik
neupratoval,
umyjeme ju, dáme jej na jesť
a položíme ju na stôl miesto vázy
a každý večer budeme počúvať
ako dýcha,
jemne a čisto
as moonlight
through the pines...
