Kráčal som domov
poludňajším sídliskom,
slnko sa zabodávalo do okien
a ich sklá odrážali lúče
rovno do môjho ksichtu,
ako keby sa na tom dobre bavili
a na jednom z balkónov
na prvom poschodí
viseli na šnúre
biele nohavičky a podprsenka.
Viali vo vetre
ako vlajky víťaznej armády
a ako som tak šiel okolo,
predstavoval som si
tú magickú výplň,
to obrátené srdiečko,
tie dvojky béčka
a že by prišlo celkom vhod
trochu radovánok.
Doma som si ľahol
a hneď ma zmohol spánok.
Snívalo sa mi o majiteľke
tých gatiek:
Mala vlasy čierne
ako Carbotox
a opálenú pleť
a príma postavu
a keď som sa zobudil,
cítil som takú neurčitú
bolesť v podbrušku,
niet nad pravidelný sex,
mesiac prestávky
a začne vám chradnúť telo,
v takých chvíľach
je to skrátka na vás,
urobil som sa.
Na druhý deň
som išiel znova
okolo toho balkóna
a vtedy som ju uvidel -
starú ježibabu,
ako zbiera tie vlajky,
už zďaleka nie tak víťazné
a slnko s oknami
sa opäť zabávali na mojom ksichte
a stromy boli holé,
bez lístia
a na zažltnutých trávnikoch
sa váľali odpadky
a ľudia kráčali po chodníkoch
sem a tam
a ja som ich všetkých
nenávidel.
Tie najkrajšie veci
sa koniec koncov vždy
odohrávajú vo vašej mysli.
Svet je ináč takto
dosť odporný.
