Riešim mame, ktorá je už niekoľko týždňov hospitalizovaná, poštu, účty, atakďalej. Nedávno som jej chcel vybrať dve doporučené zásielky do vlastných rúk. Chápem význam výrazu "do vlastných rúk", preto som sa šiel v prvom rade opýtať, ako by bolo možné prevzatie zrealizovať. Odpoveď na pošte? "Nijako".
Ak chcete prevziať niekoho doporučenú poštu, musíte mať od neho splnomocnenie, ktoré dotyčný podpíše pred doručovateľkou. Namietal som, že už som pre mamu preberal na pošte peniaze, len tak, s vlastným občianskym. "Ale toto je pošta do vlastných rúk," dozvedám sa pri okienku, "to si môže prevziať len ona."
Navrhol som, nech teda poštu presmerujú do nemocnice. "Vy nemôžete presmerúvať poštu, ktorá vám nepatrí," povedala mi pani.
"Tak tam teda aspoň pošlite doručovateľku, nech pred ňou môže mama podpísať to splnomocnenie."
"To sa nedá. Naše doručovateľky nemôžu chodiť po nemocniciach, z poschodia na poschodie."
"Veď takto bežne chodia po panelákoch. V nemocniciach sú tiež výťahy."
"To sa nedá. Doručovateľky do nemocníc nechodia"
"A ako sa teda môže mama dostať k svojej pošte?
"Nijako."
Spýtal som sa tiež, že ak v tej doporučenej pošte ide o nejaké platby, ktoré v prípade nezaplatenia budú sankcionované, či pošta zaplatí úroky. Bolo mi povedané, že pošta s tým nemá nič spoločné.
Takže zhrnuté a podčiarknuté: Ak ležíte v nemocnici, pre Slovenskú poštu prestávate existovať.
Prísne pravidlá pri preberaní pošty sú určite mienené dobre, ale dôraz na bezpečnosť sa v určitých situáciách ukazuje ako kontraproduktívna. Veď, keď vám niekto niečo posiela doporučene do vlastných rúk, zvyčajne ide o dôležitú poštu - dôležitú častokrát aj vzhľadom na čas, kedy ju preberiete. Navyše pri preberaní peňazí už pošta toľko na bezpečnosť nedbá, stačí, ak poviete, že ste syn, či dcéra a ukážete občiansky. Peniaze vám vydajú s úsmevom.
