Viacero známych osobností sa už s Ivetou odfotilo. Tiež by som sa chcel s ňou odfotiť, ako neznámy, anonymný volič. Milo by som sa usmieval, ale neukazoval by som na Ivetu prstom. Nepatrí sa ukazovať prstom na dámu, tak ma to naučili.
Vodiči by ma letmo vídavali na bilboardoch pri diaľnici, mamičky by na mňa pozerávali pri nákupoch v meste, deti by mi kreslili fúzy a briadku. Okuliare by už nemuseli, mali by to uľahčené. Všetci by sa pýtali, kto to, dokelu, je, ten neznámy, sympatický muž na plagáte? Odpoveď by nik nepoznal. Vznikla by veľká šuškanda, ľudia majú radi tajomstvá. Nový Čas by pátral po odpovedi v reklamnej agentúre, ale tí by nič nepovedali, boli by viazaní mlčanlivosťou. Musel by sa uspokojiť s titulkami ako: Muž z bilboardu stále neznámy. Iveta, prezraď nám, kto to je! Zmohli by sa iba, ako zvyčajne, na fiktívne fabulácie. Plebs by o mne vymyslel pár dobrých vtipov. Denisa Cibulka by o tom urobila reportáž. Niekto z kamarátov by napokon bonzol moju identitu. Potom by sa všetci pýtali: „Prečo? Prečo práve on?"
„Vsadili sme skrátka na neznámu tvár," povedal by šéf volebného tímu na tlačovke po vyhlásení výsledkov volieb, v ktorých by Iveta vyhrala, pretože kampaň s neznámym voličom by sa ukázala ako úspešná. „Najprv sme uvažovali nad Marošom Kramárom, Jankom Kuricom a inými celebritami. No potom sme sa rozhodli, že na to pôjdeme inak, netradične. Myslím, že dnes je už každému jasné, že to bola správna voľba." V sále by to mierne zašumelo a zavládla by tam uvoľnená atmosféra.
Ja by som musel zvládnuť pár hektických týždňov. Ľudia na ulici by ma spoznávali a tínedžerky by si na mňa ukazovali prstom, chichúňajúc sa ako sliepky. Slovenka by so mnou urobila dvojstranový rozhovor. Už zakrátko by ale všetko utíchlo a ja by som si mohol ďalej žiť pokojný - a preto dobrý - život nepoznaného.
Lenže telefón nevyzváňa, mailová schránka prázdna, len pár odkazov od dílerov Viagry. Nik sa netrhá o fotografiu človeka-milión, neznámeho voliča na plagát prezidentskej kampane. To, čo sa odo mňa očakáva, je vziať papier, vložiť ho do obálky a hodiť do vopred pripravenej škatule. Budú ma pri tom sledovať tety z mestského úradu. Niektoré z nich budem poznať, už som pracoval vo volebnej komisii. Pozdravíme sa, milo sa usmejem. Viem sa milo usmievať. Ale nie každému s touto kvalitou je súdené štúdio s predraženým fotografom. Niekto to tu skrátka musí celé anonymne odvoliť. Tak OK, doparoma. Ja to teda odvolím.
