A naozaj, keď sa poobzeráte dookola, zistíte, že hlupáci nestoja niekde v úzadí, nehrýžu si nechty v tmavom kúte izby. Sú všade, kde sa niečo deje, kde svietia neóny, kde sa rozdávajú peniaze, kde sa rozhoduje o veciach. Je doslova nemožné, aby ste niekde na nejakom významnom mieste nenarazili na hlupáka.
Nadávka „hlupák" už dávno stratila svoj význam, pretože vlastne vyjadruje pochvalu. Popularitu naopak získavajú nadávky: inťoš, inteligent, ikváč, mudrlant.
Skrátka a dobre, príroda sa už dávno rozhodla, že „ikváčom" bude znepríjemňovať život nadprodukciou hlupákov, že z múdrosti spraví menšinový žáner. Veď aj pánboh tu pôvodne chcel mať hlupáčikov a prvých ľudí potrestal len preto, že zatúžili po poznaní. Adam a Eva si mohli užívať raj len s vygumovaným mozgom. Odvtedy je múdrosť prekliata.
Načo sa trápil Gutenberg? Kvôli Mein Kampfu? Načo sa trápili Nipkow, Rosing, Baird, či Alexanderson, keď televízia dnes produkuje hlavne tony hlúposti a plytkej zábavy? Načo premýšľali Hertz, Marconi, Fessenden a ďalší, keď sa z rádia dozvedáme len to, s kým sa chce vyspať Lindsay Lohan? Načo nespávali všetci hudobní géniovia, keď v rádiu od nich nezaznie ani tón? Trápili sa zbytočne, pretože ľudia majú radi jednoduché popevky a refrén s viac ako piatimi tónmi si nedokážu zapamätať.
Celý rad géniov premýšľal a konštruoval počítače a vytváral internetovú sieť, aby dnes nejaký dement z Nižnej Vyšnej mohol napísať do diskusie: „Hedvige by som podrezal krk a poslal ju v rakve do Maďarska."
Ľudia 21. storočia majú v rukách nástroj neobmedzeného prístupu k informáciám a to, čo ich zaujíma najviac je pohľad na cudzích neoblečených ľudí.
Zdá sa, akoby všetko snaženie mudrcov bolo len pre potešenie hlupákov. Výdobytky fyziky slúžia na masové zabíjanie ľudí. Komunikačné prostriedky v rukách vyšinutých bláznov. Umenie ako prostriedok na nabalenie vrecák. Môžete vymyslieť čokoľvek úchvatné a geniálne, vždy sa toho nakoniec zmocnia hlupáci.
Hlupáci sú nesmrteľní. Len ten raj nie a nie prísť.
