Záchranár sa najprv opýtal na epileptické príznaky, ale povedal som, že sa netriasol, iba prevaľoval zo strany na stranu. Naložili ho a ja som sa pobral ďalej s Markom Gearym v slúchadlách a zubatým slnkom na chrbte.
Aj minule som zachraňoval jedného chlapa. Tiež na mol opitého. Okolo neho kaluž krvi. Odmietal akúkoľvek pomoc, chcel aby som ho nechal na pokoji. Ale na moje záchranárske pudy bol prislabý. Chlapa som vtedy pomáhal nakladať na ležadlo - tím tvorili jeden muž a dve útle ženy. Zakrvavil som si pri tom tričko.
Vravím si, ešte jeden opilec a splní sa mi tajné prianie. Ako v rozprávke. Po troch dobrých skutkoch odmena.
Takže čakám a sliedim po chodníkoch. Tak nejako cítim, že to nebude dlho trvať. Zdá sa, že niečo mi tých opilcov naschvál kladie pod nohy. V pohode, nemám nič proti opilcom. Zachránim kohokoľvek, dajte. Mám kurz prvej pomoci. A motorolu vo vrecku. No tak poďme, kde to viazne? Chcem toho tretieho.
Lenže viem, že život nie je žiadna mizerná rozprávka. Môžem sa ja nazachraňovať koľko chcem, moje želania ostanú nepovšimnuté. To len akási zvláštna sila ma zastavuje pri nevládnych ľuďoch, slepá ako samotná vôľa k životu. Viem, že po treťom opilcovi príde štvrtý, piaty atakďalej. A nič zvláštneho sa mi nestane. Ibaže...
Ibaže by práve to bola tá odmena.
