::Život náš::
Môžu ubehnúť dni a týždne, my však nič nemeníme.
Pohľad náš zostáva na veciach dávno minulých.
Môžu ubehnúť mesiace a roky, my sme však stále nemenný/rovnaký.
Lipneme na veciach dávno minulých, pre náš život však zbytočných.
Človek, je však tvor hlúpy, svojich chýb uvedomujúci.
Bezcieľne kráčame ulicami, hľadajúc svoj vlastný tieň.
Čo, máme nám však z rúk uniká, ako zrnka piesku zaniká.
Človek hlúpy však si, že svoj život do rúk iným dávaš.
Svojich snov sa vzdávaš, už po stí krát ,pre sny iných.
Po čom však túžiš, to ti z rúk stále uniká.
Uniká ti sen.
Uniká ti život.
Uniká ti čas, na tomto svete skazenom.
Pozri sa pred seba, čo máš, čo nemusíš mať.
Pozri sa za seba, čo strácaš, čo potrebuješ.
Človek hlúpy si, že žiješ pre sny iných.
Na iných, už nezáleží, len na tebe.
Človek hlúpy neutekaj pred sebou.
Pred svojimi snami reálnymi.
Pred svojimi túžbami, silnými.
Človek hlúpy si, keď sa svojej osobnosti vzdávaš.
Nechávaš sa unášať víziami iných.
Nenechaj život svoj, uniknúť pomedzi prsty.
Postav sa čelom prekážke, menom spoločnosť.
Spoločnosť, mení pravidlá života.
Nestačíme však pritakávať, im bizarným podmienkam.
Človek hlúpy si, ak svoj život nezmeníš.
Budeš, len ďalej pritakávať, pre sny iných .
Život náš, už nebude viac..
