Technopárty (part 2)

Tento vyhadzovač stál skutočne vo dverách - resp. sa o ne už len opieral - a my sme s "našim človekom" pešli bezpečne okolo - možno by sa to už dalo zvládnuť aj bez hocikoho.
To čo sa nám sprvu objavilo pred očami pôsobilo ako klasická dedinská disco z opitými 15-ročnými deťmi.
Žiadne prekvápko.. proste klasika.. Veľká plocha v kultúrnom dome... po rohoch už nevládne deti, dva rady stolov po okraji pooblievané všetkým možným - malo to len jeden spločný menovateľ - lepilo to ...

A tak sme si - v čase čakania na párty - sadli a sledovali, kedy sa ráčia vypratať "disco-klienti" aby sme mohli nastúpiť my.
Dohoda bola s D.J. aj organizátormi a my sme boli tolerantný a dali sme im ešte +1 hodinu.
Sprvu sa nedialo nič výnimočné.. Spotené a opité telá (ktoré tam ešte zostali) sa lepili na seba pri akomsi slaďáku a my sme v rohu frflali na "komerciu" a čakali...
Asi za 15 minút vošlo do sály akési indivídum... Uf.. ťažko sa opisuje jeho vzhľad, ale podobal sa mimozemšťanovi z filmu, v ktorom ľuďom vstrekol do srdca heroin a potom im navŕtal lebku a čosi "cenné" stadiaľ vysal... bohužiaľ neviem si spomenúť na názov.. (neviem či nie "temný anjel")
No a takýto "típek" s dlhými a mastnými vlasmi sa vovalil cez dvere, ktoré už nestrážil žiadny vyhadzovač.. ten bol na ňom zavesený ako vrece... proste... kamaráti.
Chlapík sa začal čudne točiť okolo svojej osi a ramoval všetko čo mu prišlo na parkete do cesty - vrátane tanečníkov.
Pomaly sa začali objavovať pochybnosti o tom, či sa k (našej) párty vlastne dostaneme...
Vrátim sa však k chlapíkovi... šiel z neho strach. Svojim rotačným pohybom sa dostal behom pár chvíľ k pódiu. Vytackal sa naň a šiel za D.J. (ak by som bol D.J. tak utečiem). Doslova mu nariadil, aby mu zahral - zdá sa mi - Kabát. No iné sa ani nedalo robiť. D.J. vytiahol CD a pustil. Chlapík celý nadržaný sprvu zhodil tričko, aby ukázal svoje svalstvo, spotené telo a pivné bruho, a potom sa s pódia hodil rovno na podlahu kulturáku.
Trochu to zabuchotalo a chlapík sa vo vytržení (nie od bolesti) váľal po zemi a ziapal niečo z celkom inej skladby.. Po chvíli sa postavil a znova "vyrotoval" von a o chvíľu zasa dnu...
My sme už pomaly balili, ale chalan, ktorý to organizoval nás uchlácholil že je "všetko pod kontrolou" .
Po skladbe sa chlapík trochu upokojil a už iba zazeral na D.J. z rohu pódia knísajúc sa v neviem akom rytme....
V takomto stave sa odhodlali chalani (skôr zo zúfalstva) spustiť technopárty.. Asi každý chápe, prečo sme nemali príliš chuť...
No i tak.. Vyšli na pódium a oznámili, že bude asi hodinu hrať techno - v presvedčení, že to všetkých okrem nás vyženie.

Zhasli doteraz blikajúce svetelné efekty v podobe ukradnutých semafófov a zapol sa stroboskop.
Nastalo ticho a zmätené pohľady disko tanečníkov, ktoré sa začali meniť na pohľady zúfalé a pohoršené.
Natvrdo sa vystriedali D.Js a my sme začali skákať na techno hudbu v plynových maskách a pískajúc na píšťalky. Občas zaznela dáka trúba či zasvietilo laserové ukazovátko...
Doterajšia klientela zjavne nepochopila o čo tu ide a nechápali ani to, že to je hudba.. (to sa už teraz ani ja veľmi nedivím). No a najviac ich šokovalo to, že sme v maskách a protichemickom oblečení.. To bol zjav, ktorý im vyrážal dych. Oni neodišli z parketu, oni len stáli v nemom úžase asi 4 skladby.. Keď dohrala skladba od Mobyho s rychlosťou 1000bpm kapitulovali sme. Jednoducho by sme to neprežili. Chlapík z mastnými vlasmi sa už rútil na nášho D.J. zo želaním o Kabát a my sme sa potichu vytrácali všetkými otvormi kulturáku. A to aj v plynových maskách a protichcemickom oblečení. Niektorí skromnejšie - v cestárskych vestách... (boli nápadnejší ;)

Nikto sa nič nepýtal a mlčky sme šli tie 2-3km na stanicu.
Keďže párty sa skladala asi z 2 hodín čakania a 30 minút hudby, tak bola dosť blbá nálada a ešte blbší čas na vlak.
Bolo cca tri hodiny ráno a my sme sa spotený naskladali do tej búdky o ktorej som písal na začiatku. Ani sme nevedeli, kde si kúpime lístky na vlak.
Bola tam kosa ako hovädo, pretože tam prefukovalo a my sme boli ešte trochu mokrí - našťastie len od - potu.
Vlak prišiel tuším 5:50. Lístky nám predal "štikač" štýlom: "koľko zastávok idete? " my že dve. No a on len že stačí ak mu dáme 20sk za všetkých (5ks) a je to v pohode. Asoň dáka pozitívna informácia.
A čo bolo v kultúrnom po našom "odchode"? Nič, diskotéka pokračovala tak ako predtým.. svojim štýlom, vo svojej obci, zo svojimi ľuďmi až do rána...
Pre domácich bola taká, ako každá iná.. aj tak si ju nepamätali.. (ako všade v obciach či pomenej v mestách). No a pre nás?
Pre nás to bol cool zážitok, na ktorý som - aspoň ja - dodnes nezabudol...

I takéto bolo naše napĺňanie snov o párty vo veľkom štýle...