Jedna takáto párty sa udiala aj na záhorí v malej dedinke.
Nuž ale.. pekne po poriadku...
Celé to súviselo z istou súdržnosťou a spoluprácou komunít počúvajúcich hardcore.
Spravidla sa dáko vybavil priestor (kameňolom, lúka, pivnica, discobar, kulturák...) a potom sa zohnala aparatúra a stroboskop. To bola vždy základná výbava. Organizácia bola jednoduchá.. Jedna zo skupín "fanúšikov techna" povedala (oznámila), kde a kedy a ostatní sa tam zišli ; trochu poblbli a zasa šli domov.
Párty o ktorej píšem, bola ohlásená na sobotu od 23:00 (rok neviem - možno 95 ;možno skôr či neskôr..)
Info prišla cez stredné školy a učilištia. Keďže chalani - organizátori - vydávali aj "časopis" boli sme presvedčený, že to majú pripravené aspoň v štandardnom štýle.
Večer sme teda sadli na vlak Trnava - Kúty a riadili sa inštrukciami, kde máme vystúpiť a kadiaľ ísť.
Pamätám si, že to bolo na konci leta, takže noci boli už dosť chladné...
Vlak prišiel v pohode a my sme sa usadili. Bola už tma, takže sme pozorne sledovali, aby sme sa nepreviezli.
Schválne nebudem menovať obce a tak použijem len pojem miesto. Stanica na "mieste" nášho vystúpenia pôsobila riadne ponuro. Bola to škaredá búdka v ktorej zostali len rámy po oknách a zárubne po dverách. Možno v nich dakedy aj boli dvere a okná, ale teraz nie.. Malo to cca 3x3m, boli tam dve polorozpadnuté lavičky a jedny kachle (!) ktoré za 20 rokov ich výskytu na tomto mieste nik neukradol.. wow..
Tú búdku sme však v čase nášho vystúpenia z vlaku ignorovali a ponáhľali sa na sľúbenú párty. Bolo to ešte cca 2 km peškom bežkom, takže sme sa v tej chladnej noci aspoň trochu ohriali... Keď už v diaľke bolo vidno svetielka pouličných lámp, opadla z nás neistota a vkročili sme do obce.
Kultúrny dom (len podľa názvu, nie účelu..ako sme neskôro zistili) sme našli bez problémov. Problémy nastali až od okamihu "prvého kontaktu" z miestnou mládežou. Asi sme proste pôsobili - o pol jedenástej večer - dosť neštandardne s trúbami, plynovými maskami, píšťalkami či iným podobným druhom "dekorácie" na párty...
Po príchode sme hľadali dáku spojku. Netvalo dlho a bol na scéne hlavný organizátor technopárty.
Nepoznali sme sa po menách, len po prezývkach. Fakt si nepamätám tú jeho.
V stručnosti nás oboznámil zo stavom situácie. Veci sa mali tak, že do polnoci hraje dáky D.J. xy pre ľudí (ako keby sme my ani neboli - nie? ) a potom nabehne na jeho aparatúru "náš človek" a roztočíme to do rána. Na to sme pristali, netušiac čo nás ešte čaká....
Pokračovanie čoskoro.. ;)
Technopárty (part 1)
Dnes som sa rozhodol podeliť sa s Vami o jeden - pre mňa rozhodne nezabudnuteľný - zážitok.Niekedy v r. 1995 (+/-) sme boli rozhodne mladší a ešte viac nadšenejší. Počúvali sme techno v jeho zrejme najtvrdších formách.. Keďže párties na až takéto brutálne hrmotanie boli príliš zriedka, museli sme si ich organizovať sami. Kvílenie (rozumej - hudba - ) , ktoré obsahovalo čo najviac slovíčok Terror či Fuck bola naj...Jednoducho nás to bavilo a žrali sme to...