Stačí vykročiť popri jazierkach...
... po príjemnom lesnom chodníčku (ktorý sa neskôr zmení na nepríjemný stupák, ale koho už by to len zaujímalo)...
... až k tomu spomínanému moru.
Čo na tom, že je trochu iné... Hlavne, že je pekné.
"voda" do neho natiekla pravdepodobne z vodopádu...
... ktorý je tiež trošku netradičný.
Potom sa už ukázali aj hradby s klobúkom na veži.
Celý čas sme sa držali značenia (veď ako by to bolo!).
Hrad sa na nás tešil, otváral na nás veľké ústa...
... a keďže sme cestou trochu vyhladli aj my, lavičky na nádvorí nás potešili.
Lepšie sa veru natiera chlebík na stolíku ako na kolene v tráve. A ani obaly z keksíkov sme nemuseli niesť naspäť domov, keďže tam boli aj odpadkové koše.
Posilnení sme sa išli pozrieť do veže, kde to vyzeralo celkom zachovalo...
... a aj z okna sme vykukli.
Hneď pod hradom bola učupená maďarská dedinka, takže pre tých, ktorí ešte maďarskú dedinu nevideli, nuž, vyzerá ako naša =)
Vežu sme si obzreli ešte zdola...
... a potom behom-behotom k parkovisku, vyšantiť sa na hojdačky.
A skoro som zabudla. Aj vstupné sa platí. Tuto:
