Nasadli sme do korábu a vydali sa na plavbu...
... pomedzi lekná...
... a ďalšie lekná...
... aby sme mohli vidieť prvé vodné čudá, ktoré hrdo pózovali na konároch...
... a na tabuli.
Vymotali sme sa z objatia lekien...
... pohľadom sledovali letiace čosi a nekončiace jazero.
Okolo nás hory a kopce...
... kde-tu ostrovček s čajkou...
.. alebo ostrovček s ruinami bez čajky.
Potom sme prešpliechali okolo umelého násypu, ktorý bol vybudovaný pre cestu a železnicu, ktoré spájajú hlavné mesto Čiernej Hory s prímorím.
Objavili sme ďalšie okrídlené objekty na hladine...
... aj jedného neokrídleného pelikána (okrídlené sa pred nami schovávali).
Ďalšie čierne modelky však čakali na druhej strane. Počula som ako klebetili o pelikánoch, že sú lenivé a už týždeň sa im neráčilo popretŕčať pred turistami...
Náš koráb sa vracal späť...
... aby sme ešte stihli cvaknúť posledné čierne čudo.
Potom už len trochu trstiny...
... pohľad na náš koráb, teda vlastne luxusný zaoceánsky parník...
... a posledné papa jazeru.
No a na záver mapa celého jazera - to je tá veľká modrá machuľa.
