Pravidlo č. 1
Ak nejakým nedopatrením idem so svojou "bublinou" rýchlejšie ako priemerný muž a nijako to neohrozí plynulosť cestnej premávky, obieham ho zľava. Priemerný muž, keď zistí, akej bezočivosti som schopná, duple na plyn (občas to chvíľu trvá; neviem, či je to spôsobené technickým stavom vozidla alebo len ich dlhším vedením) a bez ohľadu na bezpečnosť premávky ma musí predbehnúť. Nezriedka je to sprava alebo cez prípojný resp. odbočovací pruh. Čo na tom záleží?! Žiadna ženská predsa nebude pred ním!!!
Pravidlo č. 2
Ak v obci dávam prednosť autobusu, priemerný muž bliká všetkými možnými svetlami, trúbi a všeličo mi ukazuje. Najčastejšie svoju dokonalú manikúru, ktorou máva v okolí svojej lesknúcej sa plešinky. Samozrejme, v spätnom zrkadle by som toto všetko nemohla dobre vidieť, preto ma obiehajú, často podľa pravidla č. 1.
Pravidlo č. 3
Je vlastne úplne jedno, ako sa správam za volantom. Som žena a to úplne stačí. Čo na tom záleží, že už dvakrát do mňa ťukli chlapi? V stojacej kolóne. Že svojou bezohľadnou a arogantnou jazdou, ktorou si chcú faktnetušímčo dokazovať, ohrozujú nielen môj život?
Ja sa ani nesťažujem, už som si za tie roky fakt zvykla. Len dnes ma dožralo, keď mi jeden chlap ani len prednosť nedal! Dokonca mal z tej vedľajšej cesty stopku. Zrejme je všetko jedno, primárny cieľ je mať ženskú za sebou, lebo tam urobí menej škody. No nič, idem sa pomaly zmierovať s tým, že chlapi (resp. väčšina z nich) nikdy nebudú rešpektovať ženy za volantom, aj keď niektoré sú oveľa schopnejšie ako oni sami!
